Výber snežníc a základné techniky pohybu

Snežnice sú skvelým nástrojom, vďaka ktorému sa v zasneženom teréne dostanete ďalej s vynaložením menšej námahy. Okrem toho je pohyb na snežniciach zdravý, takže urobíte aj niečo pre seba. Zatiaľ čo v minulosti sa snežnice v horách používali skôr z praktických dôvodov, dnes sa jedná o čoraz populárnejšie športové vybavenie. V tomto článku si povieme niečo o tom, ako si snežnice vybrať a aké sú základné techniky pohybu na snežniciach.

Kam až siaha história snežníc?

Od nepamäti sa snežnice upevňujú priamo na obuv a slúžia ako nástroj na lepšie rozloženie hmotnosti nositeľa. Ten sa tak môže ľahšie pohybovať aj v hlbokom snehu. Oproti lyžiam (bežkám) majú niekoľko výhod. Sú skladnejšie a dajú sa používať aj v terénoch, kde by ste sa na bežkách pohybovali len ťažko.

A ako dlho je to „od nepamäti“? Archeológovia našli dôkazy o používaní snežníc staré aj viac než 6000 rokov. Prvé snežnice boli nevyhnutným nástrojom lovcov a nomádov v oblastiach, kde sa v tom čase vyskytoval hlboký sneh. Pri love divokých zvierat mohlo byť prepadanie sa do snehu nielen nepraktické, ale aj nebezpečné. Vďaka snežniciam mohol lovec v prípade neúspechu aspoň trochu lepšie a rýchlejšie uniknúť do bezpečia.

Pôvodné snežnice sa vyrábali prevažne z dreva a kože. V dnešnej dobe sa používajú pokročilejšie materiály, ako sú plasty a kovy.

Ony 6 000 rokov staré nálezy pochádzajú z oblasti Sibíri. Mali však „iba“ podobu jaskynných malieb. Najstaršie dochované snežnice boli nájdené v Škandinávii. Konkrétne v močariskách okolo švédskeho mestečka Hoting objavili roku 1921 snežnice, ktorých vek sa odhaduje na približne 4,5 tisíc rokov. A slávny rakúsky „ľadový muž“ Ötzi mal na sebe v čase svojej smrti topánky so zväčšenou nášľapnou plochou, ktoré svojím princípom pripomínali snežnice.

Najstaršie snežnice boli prirodzene vzhľadovo úplne iné ako tie moderné a boli tiež vyrobené z iných materiálov. Konkrétne z tých vtedy najdostupnejších – dreva, látky a kože. Napriek svojmu primitívnemu vzhľadu boli tieto snežnice pre svoje účely vysoko funkčné. Vzhľadovo pripomínali napríklad tenisovú raketu s výpletom. Existovali však aj snežnice, ktoré boli celé z dreva a slúžili ako rozšírené nášľapné plochy.

Okrem oblastí Ďalekého východu, dnešného severného Ruska a Škandinávie, sa snežnice dosť často využívali aj v Severnej Amerike, a to ako Eskimákmi, tak aj Indiánmi. Aj tu bol účel prirodzene skôr praktický. A samotné slovo Eskimák podľa niektorých zdrojov dokonca pôvodne znamenalo „výrobca snežníc“. A v priebehu času sa zo snežníc vyvinuli lyže.

Populárny doplnok pre zimnú turistiku

Drvivá väčšina moderných typov snežníc už však nemá plniť pôvodný účel, ale sú vhodné hlavne pre turistiku a zimné športy. Existujú modely určené hlavne pre tých, ktorí sa chystajú prechádzať zimnou krajinou, ale aj také kúsky, ktoré využijú milovníci extrémnych športov vrátane snowboardistov vydávajúcich sa do miest, kde o lyžiarskych vlekoch ešte ani nepočuli.

Turisti môžu využívať snežnice kdekoľvek - od spodnej hranice rovnomernej snehovej pokrývky cez polia a lúky vysočín až po horské oblasti, v ktorých by už bol pohyb na snežniciach sťažený skalnatým povrchom. Aj keď v nížinách sa posledné zimy sneh udrží len málokedy, ak aspoň párkrát za zimu vyrážate do hôr, určite sa vám snežnice môžu hodiť a môžete ich zaradiť do svojho športového vybavenia.

Odporúčaný produkt

Snežnice Lusen Fox Outdoor®

€ 78Skladom

Zobraziť detail

Ako na výber snežníc?

Podľa materiálu

Čo sa týka materiálov, je drevo u snežníc dnes skôr výnimkou a používa sa predovšetkým na repliky historických snežníc domorodcov. Stretnete sa s ním hlavne v múzeách a skanzenoch. Dnešné materiály sú už prirodzene oveľa pokročilejšie a rovnako aj technológie výroby. Vďaka tomu mohli byť moderné snežnice zbavené určitých „detských chorôb“ a sú skutočne plnohodnotným nástrojom pre pohyb v zasneženej prírode.

Takže ak neplánujete deťom predvádzať historický exkurz do obdobia lovcov a zberačov, máte v zásade dve možnosti: buď si zaobstaráte snežnice celoplastové (polymérové/kompozitné), alebo modely s kovovým (hliníkovým) rámom.

• Rámové snežnice

Rámové snežnice, ktorých podskupinou sú tie kovové, sú robustné a veľmi ľahko opraviteľné, ak sa s nimi niečo stane. Zvládnu teda aj náročnejšie zaobchádzanie. Okrem kovu sa pre rám snežníc tradične používalo aj ohýbané drevo, ale ako sme si povedali, v dnešnej dobe sa s týmto postupom už veľmi nestretávame.

Na ráme je osadená látka, väčšinou nejaká odolná syntetická tkanina, a ďalej sú súčasťou týchto snežníc nastaviteľné popruhy, ktorými si ich ľahko upevníte na nohách. Rámové snežnice sú pomerne ľahké a kúsky s väčšou plochou došľapu sa dajú používať aj v hlbšom a mäkšom snehu, ale aj v prípade, ak je vaša hmotnosť zvýšená ťažkým batohom.

• Plastové snežnice

Druhou možnosťou sú plastové snežnice, ktoré sú univerzálne a vďaka tvárnosti polymérových a kompozitných materiálov sa na nich môžu dizajnéri „vyblázniť“. Väčšinou bývajú o niečo menšie než rámové snežnice. Základom je plastový rám, ktorý môže byť rôzne dierovaný tak, aby prípadný nahromadený sneh mohol pri pohybe nohy nahor voľne prepadávať a nezaťažoval vás pri pohybe.

Viazanie u snežníc plastových býva skutočne prepracované a porovnateľné s modernými lyžami, a súčasťou týchto snežníc niekedy bývajú aj kovové alebo plastové hroty (ozubenie) zospodu, ktoré zabezpečujú ten správny „grip“ na ľade.

Existujú modely snežníc určené hlavne na turistiku, ale aj typy, ktoré využijú milovníci extrémnych športov vrátane snowboardistov vydávajúcich sa do miest, kde o lyžiarskych vlekoch ešte ani nepočuli.

2) Podľa funkcií a parametrov

• Nosnosť

Okrem materiálu by sme ako faktor výberu snežníc mohli doplniť ešte rôzne funkcie a parametre. Pri výbere snežníc sa ako prvé zamerajte na udávanú nosnosť. Lenže nestačí pred kúpou len stúpiť na váhu. Musíte totiž započítať aj hmotnosť batohu a vášho oblečenia, ktoré bude v zime pravdepodobne pozostávať z viacerých vrstiev. A ani zimné outdoorové topánky nebývajú najľahšie.

• Viazanie

Určite sa zamerajte aj na viazanie. Pri lacnejších snežniciach sa stretnete s rôznymi nastaviteľnými popruhmi a remienkami, avšak nevýhoda spočíva v pomerne ťažkom nasadzovaní a vyzúvaní snežnice a tiež v obecne nižšej životnosti tohto typu viazania. Na druhej strane, ak dôjde k jeho poškodeniu, nie je problém ho nahradiť a snežnicu tak opraviť.

S pokročilejším, ale aj drahším viazaním sa stretnete u plastových snežníc, do ktorých svoju obuv upevníte podobne ako u lyží. K dispozícii sú rôzne ráčny a rýchloupínacie systémy, ktoré uľahčujú manipuláciu s viazaním. Moderné snežnice sú vybavené aretačným systémom, ktorým si konkrétny model môžete prispôsobiť veľkosti vašej nohy.

Súčasťou viazania môže byť opora pod pätou - pätový zdvíhač alebo aj podpätka - ktorá uľahčuje pohyb na snežniciach do kopca. Na druhej strane, pri chôdzi po rovine je vhodné mať pätu voľnú tak, aby ste nemuseli v hlbokom snehu našľapovať s vysokým zdvíhaním nôh v kolenách a zbytočne sa nevyčerpávali. Nohy pri každom kroku len mierne zdvihnete, skoro ako pri chôdzi na bežkách.

• Spodná plocha snežníc

A nakoniec sa zamerajte ešte na spodnú plochu snežníc, ktorá môže byť úplne plochá, ale tiež vybavená „úchytkami“, či už kovovými alebo plastovými. Také riešenie je ideálne pre chôdzu po zmrznutom snehu, prípadne pri pohybe do kopca.

• Doplnkové vybavenie

Okrem snežníc je potrebné myslieť aj na ďalšie, „doplnkové“ vybavenie. Základom sú samozrejme kvalitné, pevné topánky, ktoré lepšie držia vo viazaní a hlavne vám v nich nebude v zime zima. Holenné návleky sa tiež zídu. A potom tiež lyžiarske alebo turistické palice, ktoré pohyb so snežnicami skutočne uľahčujú. Výhodou moderných snežníc je fakt, že sú ľahké a skladné, a preto keď prejdete zo zasneženej oblasti do nížin, môžete ich jednoducho pripevniť na batoh.

3) Podľa druhu

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia existujú ešte ďalšie spôsoby, ako sa na trhu so snežnicami vyznať. V základe delíme snežnice na pánske, dámske a detské. Tie sa navzájom líšia práve v nosnosti a tiež v nášľapnej ploche. A potom je tu ešte určenie snežníc. Tie základné sú vhodné hlavne pre rekreačné účely. Alpinistické snežnice majú vylepšené „drapáky“, a tak sú vhodné aj pri pohybe do kopca. A nakoniec závodné snežnice. Áno, aj v behu na snežniciach sa konajú oficiálne súťaže.

Po výbere konkrétnych snežníc testujte chôdzu len na krátkych trasách a kilometre navyšujte postupne.

Techniky chôdze na snežniciach

Chôdza na snežniciach je záťažou na všetky kĺby nôh. Podotýkame, že zvykať si je potrebné postupne. Naše nohy sú vplyvom civilizačných návykov – predovšetkým častého sedenia (pri počítači) – zvyknuté skôr na nezdravú záťaž. Ak sa počas dňa cielene pravidelne nepohybujete a nenaťahujete, je dosť pravdepodobné, že máte skrátené šľachy.

Preto po výbere konkrétnych snežníc testujte chôdzu len na krátkych trasách a kilometre navyšujte postupne. Naraz prejsť napríklad desať kilometrov na snežniciach je pre netrénované nohy skutočne nevhodné a môže to viesť aj k svalovke alebo podobnej nepríjemnosti. Pred každým začiatkom tréningu a z toho dôvodu aj pred kratším tréningom natiahnite šľachy a svaly, podobne ako sa naťahujete napríklad pred cvičením, či už doma alebo vo fitnescentre.

Bez ohľadu na terén, v ktorom sa budete pohybovať, nezabudnite na správnu techniku používania palíc. Tá je približne rovnaká ako pri nordic walkingu, tzn. majte vždy vystretý trup a výšku palíc majte pre chôdzu na rovine nastavenú tak, aby ste mali lakte v pravom uhle. Správna technika znižuje únavu aj pravdepodobnosť zranenia. Turistické palice vyberte teleskopické, ktoré si v rôznom profile terénu môžete nastaviť rôznym spôsobom.

Techniky chôdze po rovine

Rovina (alebo aspoň približná rovina) bude pravdepodobne základným terénom, v ktorom sa budete pohybovať. Nohy majte pri pohybe mierne rozkročené, aby ste si zbytočne nešlapali jednou snežnicou po druhej. Nielenže by ste mohli prísť o stabilitu, ale taktiež by ste takto mohli skrátiť životnosť snežníc. Akonáhle vás pri chôdzi začnú bolieť bedrá či kolená, radšej tréning prerušte a vráťte sa k nemu, až si oddýchnete. Prechody hrebeňov si nechajte na inokedy.

Pre začiatočníkov sú vhodnejšie trochu užšie modely snežníc, ktoré síce nemajú až tak veľkú plochu došľapu, ale na druhej strane si s nimi budete ľahšie zvykať na širšiu chôdzu. Spočiatku trénujte na nejakej spevnenej, hoci zasneženej ploche, napríklad na chodníku. Voľnejší terén vyskúšajte, až keď si techniku chôdze na snežniciach osvojíte. Pri pohybe navyše využívajte kolenný kĺb skôr než priehlavok, vaše kĺby vám poďakujú.

Techniky chôdze v stúpaní

Základnou technikou chôdze pri stúpaní je tzv. stromček, ktorý využívame aj pri chôdzi na bežkách či dokonca niekedy pri presunoch od vleku na zjazdovkách. Stromček budeme na snežniciach používať najmä v úsekoch s prudším stúpaním. Pri stúpaní si pokiaľ možno skráťte teleskopické palice tak, aby ste nemuseli chodiť s rukami príliš vysoko a dokázali udržať lakeť v pravom uhle v základnej polohe. Na kratších úsekoch to samozrejme nevadí, ale na sto metroch by ste sa s nesprávnou dĺžkou palíc už unavili.

Športové, plastové snežnice sa dajú podľa dostupných údajov pohodlne využívať na stúpanie až mierne nad 30 °. Ak je sneh tvrdý, využívajte namiesto stromčeka tzv. schodový krok, pri ktorom si špičkou pri každom kroku „vykopnite“ do svahu schod. Ak idete v skupine, stačí, keď bude schody robiť len vodca skupiny a ostatní môžu používať schody po ňom. Je to oveľa pohodlnejšie, než sa snažiť v tvrdšom snehu pohybovať stromčekom.

Ak je stúpanie skutočne strmé, môžete pätový zdvihák, o ktorý by ste sa inokedy opierali, umiestniť pod pätu, čo znamená, že medzi telesom snežníc a viazaním (chodidlom) sa vytvorí uhol. Takže chodidlá budete mať takmer rovno, aj keď pôjdete po svahu.

Ak je sneh tvrdý, využívajte namiesto stromčeka tzv. schodový krok, kedy si špičkou pri každom kroku „vykopnite“ do svahu schod.

Techniky chôdze z kopca

Pri chôdzi na snežniciach z kopca nám výrazne pomôžu teleskopické palice, ktoré si naopak môžeme nastaviť na väčšiu dĺžku. Ak máte istotu, že nebudete ďalej kĺzať, môžete z menších kopcov radšej zoskočiť ako sa zosúvať. Pohyb z kopca na snežniciach je neprirodzený a náročný a môže byť skutočnou záťažou na kolená. Preto pri dlhších a prudších zostupoch radšej snežnice zavesite na batoh a pohybujte sa len s využitím turistických palíc.

Ak sa však sneh výrazne prepadáva a máte pred sebou ešte dlhú cestu dolu, potom odporúčame tzv. slalom alebo kríženie. Tento typ chôdze spočíva v presune striedavo šikmo doľava a doprava až do chvíle, keď narazíte na terénny profil vhodnejší pre iný typ chôdze. 

Na križovanie je však nutné, aby ste mali spodok snežníc vybavený hrotmi. A ďalej je vhodné, aby ste mali iné ako základné remienkové viazanie, pretože pri ňom môže dochádzať k vykrúcaniu chodidla. Ak sa chystáte často chodiť z kopca, potom odporúčame investovať do drahších a pokročilejších snežníc.

Záver

Snežnice sú v poslednej dobe stále obľúbenejším spôsobom, ako sa pohybovať v zasneženom teréne. Ak sa na nich naučíte správne chodiť, jedná sa o zdraviu prospešný spôsob pohybu. Výber snežníc do značnej miery závisí od aktivít, ktoré sa s nimi chystáte robiť, a tiež od ich frekvencie. V porovnaní s bežkami sú snežnice skladnejšie, a tak keď dôjdete na koniec súvislej snehovej pokrývky alebo k príliš prudkému kopcu, jednoducho ich prichytíte k batohu.

Aj keď pôvodné snežnice boli drevené, dnes sa stretnete hlavne s plastovými modelmi a tými s kovovým rámom. Výber je dnes skutočne široký. Veríme, že vám tento článok pomohol aspoň trochu sa zorientovať na trhu a možno vás aj nadchol do zaobstarania snežníc alebo ich častejšieho využívania, ak ich už doma máte.