Keď sa použije výraz ,,strelná zbraň", veľa z vás napadne napríklad Glock, S & W, všeobecne skrátka pušky, pištole a mnoho ďalších. Napadlo by vás, že medzi strelné zbrane toho patrí oveľa viac? Nehovorím tu o vetrovkách, hovorím tu o oveľa starších zbraniach, ktoré sprevádzajú ľudskú históriu po stovky, tisíce, ak nie desaťtisíce rokov. Či už je to mýtický prak, alebo anglický Longbow. Poďte so mnou nahliadnúť pod sukienku týmto strelným zbraniam. Poďte sa dozvedieť niečo z histórie, ale aj súčasnosti. Čo nám vlastne trh ponúka a čo predchádzalo súčasným verziám?

To asi Goliáš nečakal!

Keď sa chceme baviť o strelných zbraniach, musíme sa dostať k skutočným základom. Antická história bola zlatou érou na prvý pohľad neškodnej zbrane. Verte, že ale vie byť smrtiaca. Hovorím o prakoch. Jedná sa síce o lacné a veľmi jednoduché zariadenia, to však prispieva ich funkčnosti a genialite. Praky boli po dlhé stáročia zbraňami armád, ale aj chudobných štvrtí. Na meč skrátka len tak niekto nemal.

Praky si môžeme rozdeliť na dve skupiny podľa toho, aký princíp sily využívajú. Jedny sú postavené na základu odstredivej sily, druhé využívajú nahromadenú silu v pružných častiach (vidlicové praky). Prvými boli samozrejme praky odstredivé.

Môžeme vidieť v biblickom súboji Dávida a Goliáša, u nás iste každý pozná husitské praky. Originálny prak pochádza z obdobia Mladého paleolitu cca 40-10tis rokov pnl

Dlhý povrázok postačí

Najjednoduchšie zariadenie je odstredivý prak. V stredovekých armádach ho tvoril povraz s vreckom uprostred. Do tohto vrecka sa vložil projektil, napríklad kameň. Strelec potom roztočil prak, napríklad nad hlavou (ikonické) a po chvíľke jeden z koncov pustil. Tým bol projektil vystrelený odstredivou silou. Ako to píšem, uvedomujem si, že to asi nebola žiadna sranda. Streľba vyžadovala veľa cviku a nutnú dávku šikovnosti. Okrem kameňov sa užívali tiež olovené projektily.

Dosah praku bol až 300m. Avšak smrtiaci bol maximálne na 200m. No aj tak - čakal by som menej. Takýto projektil mohol letieť rýchlosťou až 200 km za hodinu.

Palička a guma

Trochu nadnesene som poňal druhý typ praku, teda vidlicový. Ako malý chlapec som strávil veľa času hľadaním ideálnej vetvy s perfektnou vidlicou, do ktorej by som napol leteckú gumu. Zlaté časy. Ako som teda už prezradil, vidlicový prak sa skladá z vidlice a gumy, ktorá je natiahnutá medzi oboma koncami vidlice. Tento druh je síce menej účinný, horšie sa skladuje, ale zato je jeho použitie podstatne jednoduchšie. Bohužiaľ, vzhľadom k nízkej účinnosti sa stal vidlicový prak maximálne tak symbolickou zbraňou chlapčenských vojen, alebo zábavou vo voľnom čase, kedy sestrelujeme plechovky z lavice na záhrade. Aj tak, stále je to super zábava. Trochu som to odľahčil. Vidlicový prak môže byť nebezpečnou zbraňou, avšak proti odstredivému praku je menej účinný.

Môže sa vidlicový prak hodiť do batohu ako časť KPZ? Na drobné zvieratá v prípade núdze postačí. Takže - ÁNO.

Brat z paleolitu

Podobne ako prak bol aj luk vynájdený niekedy v období paleolitu (40-10tis rokov pnl). V období, kedy začali vznikať prvé nástroje sa tak zrodila zbraň, ktorá po dlhé storočia menila priebeh vojen. Podobne, ako neskôr strelné zbrane. Spolu s ňou vznikol v rovnakom období napríklad dobre známy vrhač kopije. Vynález luku je spolu s rečou, používaním ohňa alebo kolom považovaný za najdôležitejší v našej histórii.

Attila, Bič Boží (395 - 453) si vďaka luku a šípom málom podmanil celý vtedy známy svet

Ak sa na luk pozrieme z faktického hľadiska, skladá sa z pružného lučišťa, ktoré bolo pôvodne drevené, a nepružnej tetivy. Lukom sú strieľané šípy vďaka nahromadeniu energie v pružnom luku. Projektily sú šípy, pôvodne vyrábané z dreva alebo bambusu. Na jednom konci sú tak zvané letky alebo kormidla, ktoré umožňujú požadovaný let. Druhý koniec je opatrený hrotom. Pôvodne sa hrot vytvrdzoval v ohni, neskôr sa nahrádzala táto technika pazúrikom alebo obsidiánom. Bohužiaľ sa podobné hroty používali aj na ľahké kopije, preto nie je ľahké odhadnúť presné vynájdenie luku.

Pôvodným lovcom lúk poskytoval obrovskú výhodu v podobe prekonania únikovej hranice zveri. Šípy spravidla zviera neusmrtili, ale poskytli výhodu, vďaka ktorej sa vtedajší ľudia mohli v pokoji najesť a niekde v jaskyni pri ohni pokecať o tom, aká asi bude zima.

Zima a rozšírený ľad bol dôvodom, prečo sa do Ameriky dostali prví ľudia. Tí prešli suchou nohou cez Beringov prieliv cca pred 40 000 rokmi. To je dôvod, prečo bol v Amerike lúk vynájdený až cca 1 000 rokov pnl

Postupom času sa luk vyvíjal, zlepšoval a čím ďalej tým viac používal. Jeho použitie pri konfliktoch bolo nevyhnutné. Medené, neskôr bronzové hroty vystriedali hroty železné, a tak sa ocitáme v modernej dobe. Ako to býva, lukov je hneď niekoľko typov, ktoré by sme mali rozoznať.

V jednoduchosti je krása

Najzákladnejším modelom, alebo typom ak chcete, je jednoduchý luk. Skladá sa z prostého kusu dreva, ktoré je po napnutí tetivy oblúkovito zahnuté. Pôvodnými materiály boli napríklad bambus, rohovina, dnes je nahradil laminát, alebo plasty. Takto vyzeral pôvodný luk.

Smrtiaca zbraň Angličanov

Niektorí už spoznali, že ďalším typom je dlhý luk čiže Longbow. Niektorí ho chybne prisudzujú len anglickým vojskám. Všeobecne sa takto nazýva luk, ktorý je dlhý ako ľudská postava, alebo dlhší. Tradične ho užívali Angličania. Keďže tetiva po natiahnutí nezviera tak veľký uhol, lučište je menej namáhané, dlhšie vydrží, lúk je presnejší a pre jeho natiahnutie netreba toľko sily. Dá sa teda považovať za lepšiu verziu pôvodného, jednoduchého luku. Vznik bol podradený potrebe. Bolo totiž potreba vyrábať luky, ktoré boli smrtiaci, spoľahlivé, odolné a zároveň je natiahol takmer každý.

Hunská špecialitka

Ďalším typom je tak zvaný Recurve bow. V slovenčine pre neho bohužiaľ nemám presný výraz. Niektorí ho mylne označujú ako reflexný. Recurve má konca lučište čapované smerom k cieľu. Vďaka tomu dosahuje vyššie rýchlosti pri výstrele. Luk sa tak mohol celý zmenšiť. Typ Recurve uvidíte len u malých lukov. U veľkých postráda význam. Aby som vysvetlil - reflexný luk sa pozná až po sňatí tetivy, kedy má celý tendenciu prepínať sa na reverznú stranu, teda reflektuje. Recurve má tento efekt iba na koncoch. Tento typ lukov využívali predovšetkým Huni, Mongoli a ďalší.

Moderná odpoveď

Modernou verziou paleolitického vynálezu je kladkový luk. Používa sa pri modernej lukostreľbe, ale aj lovu zvierat. Luk využíva funkciu kladkostroja, kde kladky sú umiestnené na oboch koncoch lučište. Vďaka tomu je rozdelená napínacia sila nerovnomerne. Na začiatku je silná, na konci slabá. To umožňuje jednoduché napínanie aj pre slabších jedincov. Zlepšuje sa tiež mierenie, tým aj presnosť streľby. Telo luku je spravidla vyrobené z duralu alebo plastu. Ramená potom z plastu či karbónových materiálov.

Pri nákupe luku by ste mali skúsiť luk 11x za sebou natiahnuť. V napätiu vydržte 7 sekúnd, doprajte si dvoch sekundovú pauzu medzi náťahom. Ak zvládnete, vyskúšajte silnejší, ak nie, slabší.

Bez šípov to nejde

Okrem luku budete potrebovať aj šípy. Pôvodné verzir boli drevené alebo bambusové. Dnes sa šípy vyrábajú z uhlíkových alebo duralových dutiniek. Hroty sú oceľové, niekedy titánové. Záleží, na čo strieľate.

Posledný z tria

Posledná z tejto kategórie, ktorú je potrebné spomenúť, je kuše. Zo všetkých troch je najmladší, preto som si ju nechal na koniec. Vynájdenie kuše sa datuje do 5. storočia pred naším letopočtom, a to dokonca na dvoch miestach, ktoré nemohli byť ovplyvnené - Grécko a Čína. Zatiaľ čo Gréci v nej nevideli potenciál, kuše bola pomalá a ťažká, Čína (ostatne ako vždy) ju začala masovo vyrábať.

Kuše je strelná zbraň využívajúci podobný princíp ako luk. Má silnú pletenú tetivu, podstatne kratšiu a pevnejšiu konštrukciu. Na tej sa nachádza lučište, spúšťací mechanizmus a mechanizmus pre natiahnutie kuše. Niektoré kuše využívali kľučky pre natiahnutie, iné sa napínali ručne.

Najzaujímavejšiou alternatívou je čínska Rýchlopalná kuše, ktorá bola umiestnená na ochranu Veľkého čínskeho múru. Dokázala vystreliť až 15 šípok na 20 sekúnd.

Hoci sa táto zbraň môže zdať ako lepšia alternatíva luku, nie je tomu tak. Kuše sa začala masovo užívať až v období stredoveku. Dokázala totiž spoľahlivo zneškodniť rytiera v plnej zbroji. Oproti luku bola ťažšia a oveľa pomalšia. Florentský kronikár zaznamenal, že je kušník 3x pomalší ako lukostrelec.

Projektily kuše sú podobne ako u luku šípy. V tomto prípade ich kratšia verzia, niekedy označovaná ako šípky.
Podobne ako u lukov a prakov, aj kuší máme niekoľko druhov.

Pištoľová kuše

Táto verzia sa podobá pištoliam. Má rovnakú konštrukciu, ktorá je ovládaná jednou rukou.

Reflexia vedie

Reflexná, tiež pôvodná konštrukcia je tradičnou verziou. Má veľké lučište, spoľahlivú konštrukciu a prakticky sa od pôvodnej verzie moc nezmenila. Poskytuje dostatok kinetickej energie, aby zasiahla cieľ vo vyššej vzdialenosti.

Moderná verzia

Rovnako ako u luku, aj tu sa kuše odkazuje na využitie kladiek v lučišti. Vďaka tomu sa uľahčila manipulácia, preprava, ale aj znížil naťahovací odpor.

Kuše sa do podvedomia vrátili len nedávno. Vďaka moderným materiálom sú oveľa užitočnejšie vzhľadom ku zníženej hmotnosti.

Tak ktorá to bude?

Snažil som sa držať faktov, aby sme nezachádzali do zbytočných detailov. Aj tak je ale vidieť, že vybrať si z týchto strelných zbraní je na dlhšie, než si hocikto myslel. Tak čo, ktorá to bude? Zvolíte mýtický prak a skúsite si, ako asi bolo Dávidovi? Alebo pôjdete cestou jedného z najvýznamnejších vynálezov a skúsite si lukostreľbu? Nezabudnite na kuše, ktoré sa v období Krížových výprav bál celý blízky východ. Tak ako tak verím, že výsledok bude stáť za to. Osobne som zástancom kladkových lukov, ale trocha nostalgie taky nikoho nezabila, že?