Výšková choroba: Riziká, príznaky a prevencia

Pobyt vo vysokých nadmorských výškach predstavuje pre ľudský organizmus významnú záťaž, najmä ak nedochádza k adekvátnej aklimatizácii. Výšková choroba je komplex zdravotných stavov, ktoré vznikajú v dôsledku poklesu parciálneho tlaku kyslíka vo vyšších výškach. Táto problematika sa týka nielen horolezcov, ale aj turistov, vojakov či pracovníkov vo vysokohorských oblastiach.

Každé ochorenie nad 2 500 m. n. m. sa považuje za výškovú chorobu, pokiaľ sa nepreukáže niečo iné!

4 dôležité pravidlá pre výškovú chorobu

Formy výškovej choroby

Akútna horská choroba - AHCH (Acute Mountain Sickness – AMS)

Ide o najbežnejšiu formu výškovej choroby. Vzniká spravidla vo výškach nad 2 500 m. n. m., pričom jej výskyt je individuálny a závisí okrem iného od rýchlosti výstupu, telesnej kondície a predchádzajúcich skúseností s výškami.

Vysokohorský opuch mozgu (High-Altitude Cerebral Edema – HACE)

Jedná sa o život ohrozujúcu komplikáciu AMS, kedy dochádza k opuchu mozgového tkaniva.

Liečba HACE:
Okamžitý zostup do nižšej nadmorskej výšky - ideálne bez námahy (transport), pokoj, podať kyslík, pri nemožnosti zostupu použiť pretlakový vak.

Vysokohorský opuch pľúc

Ďalšia závažná komplikácia, ktorá môže vzniknúť aj bez predchádzajúceho výskytu AMS. Dochádza k presakovaniu tekutiny do pľúcnych mechúrikov.

Liečba HAPE:
Aj tu je nevyhnutný okamžitý zostup - ideálne bez námahy (transport), pokoj, podať kyslík, pri nemožnosti zostupu použitie pretlakového vaku.

Čo spôsobuje výškovú chorobu?

Hlavným faktorom je pokles parciálneho tlaku kyslíka s rastúcou nadmorskou výškou. Vzduch je „riedkejší“ – obsahuje menej molekúl kyslíka na daný objem, čo znamená, že do tela sa ho dostáva menej. Organizmus reaguje zvýšením srdcovej frekvencie a dychovej frekvencie, postupne sa zvyšuje produkcia červených krviniek. Bez dostatočnej aklimatizácie však adaptácia nemusí byť dostatočná.

Prevencia

• Pomalý výstup, aklimatizácia - nie viac ako 300-500 m za deň nad 3 000 m. n. m.
• Každé 2–3 dni zaraďte deň bez výškového postupu.
• Dostatočný príjem tekutín, vyhýbanie sa alkoholu a liekom na spanie.
• Zásada „vystúpaj vysoko, spi nízko“ – pre aklimatizáciu je vhodné cez deň stúpať do vyššej výšky, ale nocovať nižšie.
• Na bolesť hlavy je možné použiť Paralen, Ibalgin, ale nič silnejšie - zakryli by sa dôležité príznaky.
• Lieky na predpis: Acetazolamid (Diamox, Diluran) - vhodné do odľahlejších oblastí. Nikdy nenasadzujeme sami, len po konzultácii s expedičným lekárom alebo doktorom na telefóne.

Liečba

• Mierne príznaky AMS:

Odpočinok, nestúpať vyššie, prípadne krátky zostup, dostatok tekutín, analgetiká (Paralen, Ibalgin).

• Závažné príznaky HACE alebo HAPE:

Neodkladný zostup, podanie kyslíka, lekárska pomoc, medikácia podľa pokynov lekára.

Záver

Výšková choroba je stav, ktorý nemožno nikdy úplne vylúčiť. S pribúdajúcou nadmorskou výškou rastie riziko vážnych komplikácií. Kľúčom k bezpečnému pohybu vo vysokých horách je dôsledná prevencia, rešpektovanie tempa aklimatizácie a včasné rozpoznanie varovných signálov.

• Každé 2–3 dni zaraďte deň bez výškového postupu.