Leonid Rogozov je prvým človekom, ktorý si v úplne izolovaných podmienkach bol schopný vyoperovať slepé črevo. Jeho čin je považovaný za hrdinský. Je to dôkaz, že v extrémnych situáciách je človek schopný mimoriadnych činov.
Leonid Ivanovič Rogozov (14. marca 1934 - 21. september 2000) bol ruský chirurg, ktorému sa podaril husársky kúsok, nad ktorým skúsení chirurgovia dodnes lámu hlavu. Podľa dostupných zdrojov sa zdá, že Rogozov vo svojom chirurgickom kúsku nemá nasledovateľa. A nie je divu.
Leonid Rogozov sa v dobách studenej vojny stal členom polárnej výpravy na Antarktíde. Stanica Novolazarevská bola v roku 1961 bičovaná silnými vetrami a ohromnými snehovými búrkami. Stanica bola dokonale odrezaná od sveta a za takejto situácie nebolo mysliteľné, aby v prípade potreby bol sprostredkovaný styk s vonkajším svetom.
Zdalo by sa pravdepodobnejšie, že obyvatelia zomrú na nedostatok jedla, mráz alebo vypukne ponorková choroba. Nikto vtedy nepomyslel na banálne slepé črevo, ktoré sa zapálilo. Keby toto vážne, no dobre liečiteľné ochorenie postihlo niekoho iného, potom by Rogozov celkom iste slepé črevo odoperoval. Lenže postihnutým bol on sám a vzhľadom na to, že bol jediným lekárom na stanici, nebol nikto iný, kto by mu od tejto úhony pomohol.
Situácia so zapáleným apendixom sa začala dramatizovať a nezostávalo nič iné, než pristúpiť k operatívnemu zákroku, ktorý Rogozov vykonal sám na sebe. Operácia trvala hodinu a pol, sám Rogozov pri nej dvakrát omdlel. Na umŕtvenie bola použitá lokálna anestézia a aby mal Rogozov dobrý výhľad, používal zrkadlá. So všetkým ostatným si musel poradiť sám.
Aj napriek čiernemu scenáru operácia dopadla na výbornú a jeho chirurgické nástroje sú vystavené v petrohradskom Múzeu Antarktídy.
Rogozov bol po návrate do Sovietskeho zväzu ako národný hrdina. Neskôr sa oženil s českou lekárkou. Hoci bolo manželstvo pomerne skoro rozvedené, ich dve deti sa neskôr stávajú uznávanými lekármi.