Ľahký ústup, vyrovnaný postoj a protiútok. Jackie Chan, Jason Statham a predovšetkým ikona sebaobrany a bojových umení Chico, Aikido a mnohých ďalších - Steven Seagal. V našich očiach to vyzerá všetko tak jednoducho. Zlostní zloduchovia nie sú porovnaní s tým, že je ich život obmedzený na tak málo, a tak si vyberú nevinnú osobu v krčme, ktorá očividne môže za ich žalostný život. Po pár narážkach sa dvíha hlavný hrdina od stola a frajerov seseká na hromadu absolútne epickými pohybmi. To predsa zvládne s trochou umu každý. Poháre a stoličky lietajú vzduchom, ale hlavného klaďasa sa nedotkne ani letmá facka. Je to tak aj v reáli?
Máme tu ďalšiu časť nášho seriálu o sebaobrane. Kým v minulých častiach sme sa venovali predovšetkým teórii a náuke o sebaobrane, typom, ako zariadiť, aby sebaobrana bola čo najefektívnejšia a v tretej časti potom neprimeranej sebaobrane [3. časť], ktorá vás postaví na druhú stranu súdneho sporu, ktorý môže skončiť výkonom trestu, táto časť bude o niečom inom. Sebaobrana je súborom vedomostí, skúseností, umu, šťastia a mnohých ďalších faktorov, ktoré by mali vo výsledku hrať vo váš prospech. Okrem toho, že sa môžete vybaviť korenistým sprejom, teleskopom, paralyzérom, ale aj strelnou zbraňou, potrebujete niečo, čo sa kúpiť nedá. Sebaobrana je totiž aj o psychickej a fyzickej pripravenosti, ktorú musíte získať. No a o tom si dnes niečo povieme.
Aké sú možnosti, ako sa dá pripraviť na prípadný stret a ako sú jednotlivé možnosti v praxi efektívne? To všetko a oveľa viac. Takže si zapnite svoje čítačky, vypnite notifikácie na svojich mobilných zariadeniach a poďme na to.
Mnoho ľudí okolo mňa, a iste aj okolo vás, si myslí, že karate, džudo a iné bojové umenia ich pripraví na to, čo na nich môže čakať vonku. Budem chodiť na karate a potom všetkým agresorom ukážem, že nie som žiadna padavka. Osobne som bol na seminári Systemy, kde sa inštruktor opýtal, či niekto robí nejaké bojové umenie. Prihlásil sa jeden účastník. Inštruktor ho vyzval, aby sa teda ukázal. Smršť úderov, kopov, otočiek a za mňa v tomto prípade absolútne nezmyselných, zbytočne namáhavých a zložitých pohybov nasledoval jeden rýchly pohyb inštruktora, ktorý dotyčného karate majstra úplne odzbrojil. V ten okamih som si to uvedomil:
Zabudnite na bojové umenia a bojové športy, pokiaľ ide o sebaobranu!
Prečo, pýtate sa? Ide o zmysel a význam.
Bojové umenia sa zameriavajú komplexne na telo a myseľ, dokážu vás pripraviť na to, čo sa stane počas tréningu a počas súboja v rámci súťaží. To všetko je super. Získate veľa skúseností a dodáte si sebadôveru. Takže niečo do tela dostanete, ale je to to pravé? Psychická odhodlanosť a sebadôvera je v sebaobrane veľmi dôležitá. Avšak bojové umenie sa sústredí na naprosté zdokonalenie ľudského tela a jeho pochodov za účelom dovedenia k dokonalosti. Pozrite sa napríklad na Kung-Fu, Aikido a ďalšie. Upokojenie mysle, dosiahnutie duchovnej dokonalosti a mnoho ďalších cieľov. V realite sa potom ocitáte počas seminárov a súťaží proti protivníkovi v rovnakej váhovke, podobných skúsenostiach. Viete, že na túto techniku sa odpovedá takto, že tu sa robí toto a tamto. Sú tu jasné pravidlá, zakázané hmaty, kopy a údery. Veľmi obľúbené sú nasledujúce bojové umenia:
Pôvodom japonské bojové umenie založil Kano Jigorem. Základy boli položené medzi rokmi 1860-1870. Bojové umenie sa sústredí na energiu, ktorú vyvinie súper na svoj útok. Túto energiu potom využívate proti nemu vo vykonanej technike protiútoku. Zaujímavé je, že prvý víťaz vôbec prvého pohára UFC bol práve judista.
Opäť japonské bojové umenie vytvorené okolo roku 1900. Podobne ako Judo sa aj Aikido sústredí na prevedenie súperovi sily, následné odzbrojovanie na účely ukončenia útoku. Techniky väčšinou končí pákou na kĺbové systémy. Jeho zakladateľ, Morihei Ueshiba hovorí: "Aby ste boli schopní správne používať Aikido, musíte byť ochotní obdržať 99% súperovho útoku a pozerať sa smrti do tváre". Osobne som sa venoval Aikido niekoľko rokov a veľmi ma to bavilo.
Toto bojové umenie je úplne ikonickým čínskym odrazom. Ide o jedno z najstarších bojových umení, ktoré je sprevádzané silnou duchovnou prípravou a oddanosťou. Založenie sa datuje na rok 2698 pred naším letopočtom. Existujú tisíce podôb tohto bojového umenia učené shaolinskými mníchmi.
Zámerne som vybral tri bojové umenia, ktoré podľa mňa majú najlepšie systémy na obranu voči prípadnému útoku. Samozrejme stále platí to, čo som povedal: Nedokážu vás pripraviť na to, čo čaká tam vonku.
Hneď vedľa bojových umení stojí niečo celkom iné. Bojové športy sú konštruované trochu inak ako bojové umenia. Tu je sebaobrana súčasťou tréningu, ktorý býva veľmi tvrdý. Snažia sa vás pripraviť na situácie, ktoré môžu prísť. Samozrejme, opäť v rámci pravidiel a v ringu, kde na vás nikto nevyskočí z poza rohu. Viete, čo má protivník v úmysle a za čím si ide. Viete, aké môže použiť techniky, čo príde a ako sa voči tomu brániť. Cieľom je potom zvíťaziť v turnaji, zápase za presne daných pravidiel.
Historicky pripadá box Anglicku. V roku 1719 napadlo jedného majstra šermu, že by sa mohlo šermovať holými rukami. Tak vzniká prvá škola, ktorá kladie základy dnešnému boxu. Box je prakticky bojový šport, ktorý sa sústredí na údery päsťami. Výhodou je rýchlosť a umenie prečítať pohyby protivníka.
Kickbox kombinuje prácu rúk a nôh. Prakticky združuje východné bojové umenia so západnými. Stále sa jedná o boj takzvane v postoji, nie na zemi. Termín Kickbox spadá do 50. rokov. Jeho štýl zastával ako variantu Muay Thai boxerský promotér Osama Nugochi.
Asi najkomplexnejší bojový šport súčasnosti. Jedná sa o združené bojové umenie, ktoré kombinuje boj v postoji s bojom na zemi. Zároveň sa jedná o oficiálne bojový šport s najmenej pravidlami. Preto tu môžete vidieť drsné údery na zemi, najrôznejšie páky na kĺbové systémy a predovšetkým, často aj mnoho krvi.
Výhodou týchto športov je, že ste schopní odolať úderu, viete, ako ho vykryť a vyznáte sa v pohyboch súpera. Avšak opäť sú tu značné deficity, ktoré z bojových športov robia len čiastočné riešenia sebaobranného mechanizmu. Tým sa dostávame k poslednej zastávke, ktorá je najdôležitejšia.
Neberte ma prosím zle. Nesnažím sa vám odovzdať posolstvo, že karate, džudo, MMA aj box sú úplne zlé a vlastne k ničomu. Nerád by som čelil zástupu ľudí, ktorí by mi pred barákom chceli ukázať opak. Preto tiež nikdy nepoviem, kde bývam. Len vtipkujem. Ide mi o vymazanie predstavy, ktorú má mnoho ľudí. Predstavy, ktorá znie nejako takto:
Keď budem chodiť na box, tak si užijem srandu a budem pripravený na to, čo ma môže čakať na ulici pri ceste domov.
Rozhodne a bez rozmýšľania, NEBUDETE. Sebaobrana je boj bez pravidiel, je to boj, kedy neviete, čo môžete čakať od protivníka. Myslí to vážne, alebo je len toľko opitý, že si nedokáže spojiť plus s mínusom? Požil drogy? Nečaká za rohom ďalší, ktorý ma napadne zo zálohy? Má vo vrecku nôž? Použitú špinavú ihlu, strelnú zbraň, kus skla? Na toto vás nikto skrátka nepripraví. Ten adrenalínový šok a mozgový kolaps, keď dôjde k útoku, ktorý nečakáte. Oneskorenie, než sa mozog zase zrovná a začne normálne fungovať. Čo mám robiť pred útokom, čo mám robiť po ňom? Je lepšie hneď zaútočiť, utiecť alebo verbálne deeskalovať situáciu? To sú veci, ktoré sa nedajú naučiť. Ale môžete sa na ne patrične pripraviť. Je tu niekoľko možností. Jednou z nich sú bojové systémy.
Na rozdiel od bojových umení a športov sa bojové systémy nesústredí na zbytočne zložité techniky a podobné zbytočnosti. Počas piatich sekúnd, kedy na vás niekto vyskočí z poza rohu s nožom v ruke, si nespomenieme na 30 rôznych techník Aikida. Útok navyše nebude vedený presne tak, ako to ukazovali na hodinách. Vidíte, kam tým mierim? Naviac agresor nemusí byť vaša váhovka, môže byť o 40 kg ťažší. Na to všetko je potrebné myslieť.
Najznámejším bojovým systémom je bez pochyby Krav Maga. Pôvodom izraelský sebaobranný systém používaný vojenskými jednotkami. Mnoho expertov ho považuje za najúčinnejší sebaobranný systém na svete. Nemá pravidlá, naučíte sa útočiť na slabiny typu oči, rozkrok, krk a ďalšie. Presne tak to má byť, bez pravidiel. Rovnako tak, ako boj o holý život, ktorým sebaobrana je. Nemusí sa jednať len o Krav Magu, ale aj o ruskú Systemu alebo britský Urban Combatives. Cieľ je vždy rovnaký - prežiť.
Bohužiaľ aj tieto systémy vás dostanú do rúk trénerov, ktorí si môžu tréning vyložiť po svojom. Pamätajte, že nikdy by ste sa nemali sústrediť na učenie techník, ale princípov. Tie musia byť čo najjednoduchšie, aby ich mohol vykonať každý a predovšetkým - správne. Zbytočne zložité techniky a princípy sú v stresovej situácii ťažké na vykonanie.
Tak čo myslíte? Čo je najlepšie? Bojové systémy vás dokážu najlepšie pripraviť na to, čo vás môže vonku stretnúť. Avšak je potrebné myslieť aj na jednu dôležitú okolnosť. Pokiaľ bude na tréningu bojového systému 30 ľudí a jeden lektor, je to super, ale nedá vám to to, čo má. Síce budete čeliť ostatným účastníkom, ktorí budú mať každý inú techniku, čo je úplná pecka. Mnoho ľudí ale nedáva lektorovi dostatok priestoru pre vás. Ak je to teda aspoň trochu možné, majte svojho vlastného lektora. Napríklad v skupine s tromi až piatimi ľuďmi. Jedine potom sa vám dokáže dostatočne venovať, vziať do úvahy vaše slabiny aj silné stránky a urobiť z nich mechanizmus schopný čo najlepšej a najefektívnejšej sebaobrany. Takéto tréningy môžu byť drahšie, ale sú jednou z najlepších príprav.
Ďalšou možnosťou sú napríklad rôzne kempy a semináre. Tu sa stretnete s úplne inými ľuďmi, ktorí majú svoje vlastné princípy. Kempy sú často aj niekoľkodňové. Počas nich je kladený nápor na vašu psychickú aj fyzickú stránku. A to je čo? To je samozrejme správne, pretože práve na tieto dve stránky budete spoliehať. Dokážu vám odovzdať modelovými situáciami veľa skúseností, na ktoré budete spoliehať.
Ak chcete robiť box, robte ho, ak Judo, smelo do toho. Nehovorím, nech to nerobíte, len chcem, aby ste vedeli, že z nich toho veľa nepoužijete. Navyše vytrénovať svoje telo a svoju myseľ tak, aby ste si v rámci sebaobrany spomenuli na nejakú techniku, trvá roky. Kedysi mi môj tréner na Aikido povedal, že trvá cca 5-7 rokov, než si techniky dostane človek do svalovej pamäte. Teda 5-7 rokov intenzívneho tréningu. Jasne, prečo nie, ale nie je lepšie zapojiť bojový systém, ktorý ma dokáže pripraviť lepšie a rýchlejšie? Aj tu to trvá, ale človek aspoň vie, že je to to najlepšie, čo pre seba môže urobiť.
Či už tak alebo tak, najviac vás dokáže pripraviť prežitie onej situácie. V okamihu, kedy ste sa dostali zo skutočnej stresovej situácie, stávate si silnejšími. Len ostrá sebaobrana vás dokáže pripraviť na ďalšiu situáciu. Potom, čo prežijete onen šok, zľaknutie a stres, potom sa z vás stáva v horizonte sebaobrany celkom iný človek.
Takže? Takže pamätajte na moje slová. Robte, čo vás baví, ale pre sebaobranu sú najlepšie práve bojové systémy. Avšak pamätajte aj na to, že boj je až posledná možnosť. Nie z hľadiska zákona, nutná obrana to po vás našťastie nechce, ale z hľadiska logického. Deeskalácia a predovšetkým to, čo som hovoril v druhej časti tohto seriálu [2. časť]: Dávajte si bacha na okolie. To je totiž tá najlepšia sebaobrana. Na záver pridám ešte jednu dôležitú vetu:
Dúfať vo šťastie nie je stratégia, na ktorú by ste sa mohli spoľahnúť.
Tým sa lúčim a budem sa tešiť na ďalšiu časť. Tentoraz sa budeme venovať sebaobrane žien a detí. Tak sa majte a bacha tam vonku. Nie je to tu zrovna Kanada.