Sebaobrana diel 3 - Neprimeraná sebaobrana

Predpokladám, že sa nikto z nás nechce dostať do sporu so zákonom. Nikto nechce chodiť na podanie vysvetlenia, svedčiť na súde alebo sedieť za stolom so svojím právnikom a vypočuť si negatívny rozsudok, ktorý vás dostane do výkonu trestu.

"Ale veď som len bránil úplne očividnému útoku. Ako je možné, že sa zákon obrátil proti mne?"

Bohužiaľ takýchto prípadov je veľa. Ak nepoznáte základné pravidlá sebaobrany, môžete sa z obete stať obžalovaným. Ako som vám v prvom článku [1. časť] prezradil, zákon rozoznáva celkom dve základné ustanovenia, a to nutnú obranu a krajnú núdzu. Nás najviac zaujíma práve nutná obrana, pretože tá sa používa v prípadoch útoku, napadnutí atď. Čo je ale nutné? Musíte zákon presne poznať a konať vždy v súlade s ním, inak vás čaká nepríjemná budúcnosť. Brániť seba, svojich blízkych, inú osobu a svoj majetok je naše právo.

Ako je vidieť, začal som túto časť seriálu o sebaobrane trochu inak. Kým v predchádzajúcich častiach som stál skôr na svetlej strane sily, dnes sa chcem venovať aj tej druhej, temnej strane. Je veľmi jednoduché naplniť právny pojem "celkom zjavne neprimeraná obrana" a dostať sa do problémov. Našťastie reči typu: "Obrana musí byť maximálne rovnako závažná ako útok" neplatí a niekto šikovný si uvedomil, že často len neprimeranou obranou môžem efektívne odvrátiť útok a zachrániť tak seba, svoju manželku, kamaráta, alebo nešťastnú bezdomovkyňu niekde na hlavnej stanici. Právny systém prihliada aj na stres, ktorý máte, a že v okamihu napadnutia nie ste úplne pri zmysloch a nemyslíte racionálne. Ale to už vieme.

Čo nám dá tento článok? Pozrieme sa na rôzne prípady, kedy bola obrana uznaná za úplne zjavne neprimeranú. Povieme si, čo bolo v týchto prípadoch zle a povieme si aj aké z toho plynie ponaučenie. Najskôr však trocha osviežujúcej teórie ohľadom ustanovenia o nutnej obrane.

Nutná obrana jazykom smrteľníkov

Jasne, jasne, viem, že som o tom už hovoril, ale pred tým, než sa pustíme do príkladov, je potreba povedať si, čo vlastne tento zákon znamená. Inak nemusíme plne porozumieť následným modelovým situáciám.

Čin inak trestný, ktorým niekto odvrací priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak bola celkom zjavne neprimeraná útoku. (ust. §25 trestného zákona)

Takže, čo si z toho zobrať jazykom smrteľníkov?

• Ak odvraciate hroziaci alebo prebiehajúci trestný čin tým, že niekoho zraníte, obmedzíte na slobode alebo v krajnej situácii zabijete, nebude na vaše počínanie prihliadané ako na trestný čin
• Brániť sa môžete proti prebiehajúcemu útoku, ale aj proti priamo hroziacej hrozbe
• Spôsob obrany môže, podľa mňa dokonca musí, byť silnejší než samotný útok. Vďaka tomu sa nemusíte proti rukám brániť rukami, proti nožu nožom a tak ďalej. Brániť navyše môžete aj iné osoby a majetok svoj alebo iných osôb.

Avšak na koniec všetkého prichádza jedno veľké tučné ALE. Musíte dodržať isté pravidlá a poznať aj tú limitujúcu stránku zákona, ktorá nám hovorí:

• Musíte byť v pozícii obrany, nejedná sa o nutnú obranu, ak sa bránite útoku, ktorý ste sami vyprovokovali.
• V okamihu, keď hrozba alebo útok skončí, končí aj mechanizmus nutnej obrany. Ak budete pokračovať vo svojom konaní, vystavujete sa rozpore so zákonom
• Spôsob obrany nesmie byť celkom zjavne neprimeraný. To si povieme v nasledujúcich prípadoch.

Prípadové štúdie

Aby som bol schopný vám čo najlepšie vysvetliť aplikáciu zákona, čo je v jeho súlade a čo už nie, použijem pár prípadových štúdií. Ich základ je vždy pravdivý, rovnako ako výsledný rozsudok. Ide teda o situácie, ktoré sa naozaj stali, len som občas pozmenil niektoré okolnosti, ktoré na priebeh a výsledok nemajú vplyv.

Situácia 1 - Mnohonásobná hrozba:

Muž v stredných rokoch ozbrojený strelnou zbraňou sa v krčme nepohodol s niekoľkými ľuďmi. Ako to tak býva, veľa alkoholu v krvi útočníkov a davová psychóza viedla k postupnej eskalácii situácie. Muž, ktorý si bol vedomý rizika, chcel situáciu opustiť a odísť z baru, v ktorom sa všetko udialo. Avšak útočníci ho sledovali von. Na podporu si so sebou vzali biliardové tága, jeden z nich mal dokonca nôž. Ohrozený muž sa snažil situáciu dobre odkomunikovať, deeskalovať a odísť v pokoji domov. V okamihu, keď videl, že útočníci vo svojom počínaní pokračujú, vytiahol nabitú zbraň. Niekoľkokrát skupine pohrozil, že ak neupustí od svojho zámeru, bude strieľať. Nasledoval varovný výstrel do zeme a do vzduchu. Bohužiaľ ohrozený muž nemal dobrý prehľad o svojom okolí a pri cúvaní pred skupinkou agresorov zakopol a spadol na zem. Keďže skupina stále postupovala proti nemu, začal paľbu. Jedného z nich zasiahol do nohy, druhého do spodnej časti tela a tretieho do ruky.

Rozbor situácie 1:

V tejto situácii sa naozaj jedná o nutnú obranu. Muž sa snažil všetkými silami predísť fyzickému konfliktu. Snažil sa situáciu upokojiť, dokonca odišiel, aby tak neprilieval olej do ohňa, ako sa hovorí. Avšak napriek všetkým jeho snaženiám hrozba stále pokračovala. Navyše boli útočníci v presile a z ich počínaní bolo jasné, že muži hrozí zásah do telesnej integrity, teda ohrozenie na zdraví a na živote. Útočníci boli navyše ozbrojení. Pred použitím zbrane muž útočníkov varoval ako slovne, tak aj varovným výstrelom. Fakt, že zakopol a nebol schopný ďalej ustupovať dodala právoplatnej obave o holý život.

V tomto prípade teda všetko správne, ide o nutnú obranu. Je dôležité si uvedomiť, že nezáleží na tom, akú zbraň má útočník v ruke, ale aké následky vám hrozí. Aj kulečníková guľa zabalená v utierke môže byť smrtiaca, nemusí sa nutne ísť iba o strelnú zbraň.

Ďalšou dôležitou premennou je fakt, že ani jeden z útočníkov nebol usmrtený. V tomto prípade by sa pravdepodobne aj tak jednalo o nutnú obranu. Ak však niekto zomrie, trestné konanie je spravidla oveľa nepríjemnejšie.

Situácia 2 - Večerný park:

Muž išiel vo večerných hodinách z práce. Keďže si chcel skrátiť cestu, vzal to skrze park. Ten bol všeobecne známy ako miesto výskytu podivných indivíduí typu feťáci, bezdomovci, rôzni opilci a ďalší. Keď bol asi v polovici parku, všimol si pred sebou jedného podivného jedinca. Už na vzdialenosť desať metrov bolo cítiť alkohol a počuť podivné mumlanie. Keď si opitý muž všimol prichádzajúceho muža na ceste domov, vyrazil mu neistým krokom naproti. Keď bol asi dva metre pred ním, oslovil ho, či nemá cigaretu. Na prvý pohľad bolo jasné, že sa jedná o bezdomovca, ktorý v sebe má minimálne dva litre krabicového vína. Muž vracajúci sa z práce odvetil, že nefajčí a skúsil bezdomovca obísť. Ten však ovplyvnený alkoholom nakopol muža do zadku a začal na neho hulákať čosi sprostého. Muž v prekvapeniu vytiahol zbraň a na bezdomovca vystrelil. Zasiahol ho do hrudníka, čo viedlo k smrti.

Rozbor situácie 2:

Oproti prvému príkladu je tu veľa úplne rozdielnych faktorov. To, že si muž vybral cestu skrz park plný opilcov a bezdomovcov právne nemôžeme brať ako zlé rozhodnutie. Môžeme si chodiť, kadiaľ chceme. Je to v rozpore s mojimi pravidlami, ktoré som spomínal v druhej časti seriálu [2. časť], ale aj tak, stále slobodné rozhodnutie. Na odpoveď muža reagoval primerane, čo sa nedá povedať o jeho následnom správaní. Po útoku, ktorý by sa dal považovať skôr za humorný, než za život ohrozujúci vytiahol zbraň a bez varovania ju použil.

Tu sa samozrejme nejedná o nutnú obranu, keďže bola obrana celkom zjavne neprimeraná útoku. Tu sa oplatí odísť a situáciu ďalej neriešiť. Ak by bolo rokovanie bezdomovca vyhodnotené ako útok, primeraná obrana by bolo verbálne zastrašenie, výchovná facka. Neprimeraná potom napríklad strkanie, ktoré by malo za následok pád bezdomovca bez väčších následkov. V tomto prípade bola obrana celkom zjavne neprimeraná.

Ono je to zložité. Nikto po vás nemôže chcieť, aby ste utekali. Takto nutná obrana nefunguje. Nemusíte postupne vyčerpať všetky menej závažné spôsoby riešenia a hneď môžete prísť k tým agresívnejším. Ale nemôžete strieľať na človeka, čo vás slabo nakopne, alebo na vás pokrikuje. Prípad bol vyhodnotený ako zabitie zo strachu, úľaku alebo zmätku. Nakopnutie totiž nie je trestný čin, ale skôr priestupok, či vôbec.

Situácia 3 - Potýčka v bare:

Zábava a príjemná atmosféra sa môže veľmi rýchlo otočiť v niečo celkom iné. Skupina kamarátov bola v miestnom bare, kde sa bavila, slávila a v rozumnej miere užívala alkohol. Po polnoci sa ku chalanom pripojili aj ich priateľky, ktoré slávili v inom bare. Skupina stála pri bare, keď na miesto dorazili agresori. Na prvý pohľad väčšinou nič nespoznáte, hľadíte si svojho, ale potom sa to zvrtne. Noví mladíci sa chceli dostať k baru, a tak vzali pár ľudí, a skrátka si prerazili cestu, aby si mohli objednať. Pri tom vrazili do jednej z priateliek mužov z prvej skupiny. Jeden mladík sa slečny, ktorá spadla na zem a škaredo si narazila lakeť, zastal, čo sa samozrejme skupinke agresorov nepáčilo. Jeden z nich do mladíka strčil a chcel ho tresnúť. Mladík bol však rýchlejší a agresora zasiahol pravou rukou do tváre. Agresor spadol na zem, kde zostal ležať. Prvá skupinka odtiahla svojho kamaráta od agresora a snažila sa ho upokojiť. To sa však nepodarilo, mladík sa vytrhol a ležiaceho agresora nakopol do hlavy, čím mu spôsobil krvácanie do mozgu. Našťastie muž prežil.

Rozbor situácie 3:

Čo myslíte? Ako je to tu? Potom, čo agresor napadol, nedbalosťou spôsobil pád slečny na zem, reagoval mladík správne. Zastal sa jej, ale nikomu nehrozil. Agresor však hrozil mladíkovi násilím, čím spôsobil priamo hroziaci útok. Fakt, že mladík zasiahol ako prvý, bolo v poriadku. Dostatok svedkov okolo a naplnená podmienka ustanovenia o nutnej obrane ho k tomu oprávňuje. Nikto po vás nemôže chcieť, aby ste si najskôr nechali dať ranu a až potom sa bránili. Následné konanie je síce jednoduchšie, ale uvedomte si, že po prvej rane už nemusíte byť schopní efektívnej sebaobrany. Avšak do tejto chvíle bolo všetko ok. Tým to ale končí. Vplyvom toho, že agresor spadol na zem a ďalej nepokračoval v útoku prestal zákon o nutnej obrane platiť. Útok totiž už naďalej nebol trvajúci. Následný čin mladíka, kopnutie do hlavy, už je teda niečo celkom iné. Ono kopnutie z neho urobilo páchateľa, ktorý sa nemôže odvolať na nutnú obranu. Celá situácia bola vyhodnotená ako ťažké ublíženie na zdraví.

Systém síce prihliada k možnému stresu, ktorý ako napadnutý máte, ale len do určitej miery.

Situácia 4 - vlámanie:

Okolo druhej hodiny ráno zobudil postaršieho muža podivný zvuk, ktorý sa ozýval z garáže. Keďže býval na kraji lesa, myslel si, že sa jedná o zver. Vzal si svoju brokovú kozlicu a vydal sa situáciu preskúmať na vlastnú päsť. Garáž mala prístup len zvonku, preto obul papuče a vyšiel von z domu. Pri pohľade na dvere od garáže si uvedomil, že sa nejedná o žiadnu zver. Dvere javili známky násilného vniknutia, čo bolo pravdepodobne to, čo muža prebudilo. Opatrným krokom pristúpil muž k dverám a vzal za kľučku. Prekvapený zlodej vyrazil proti mužovi a začal sa s ním prať. Po chvíľke sa mu podarilo muža prekonať a s batohom plným cenností začal utekať. Postarší muž sa zdvihol zo zeme, založil kozlicu, zamieril a stlačil spúšť. Brokovnica nabitá buckshotmi vystrelila a zlodej vzdialený cca 30 metrov spadol na zem. Našťastie pre staršieho muža prežil.

Rozbor situácie 4:

Tu je situácia opäť trochu zložitejšia. Máte právo chrániť svoj majetok a svoje zdravie. Preto, keď sa snažil muž zlodeja zadržať pri krádeži, mal na to všetko právo. Ak by ho spacifikoval, v zápale boja zranil, všetko by bolo pravdepodobne v poriadku. Avšak potom prišla osudová chyba. V okamihu, keď sa zlodej dostal z pazúrov muža a začal utekať, síce ďalej hrozilo ohrozenie majetku, ktorý odnášal, ale ďalej nehrozilo ohrozenie muža, ktorý vystrelil. Na majetok sa pozerá inak ako na život, preto skrátka na utekajúceho zlodeja nemôžete vystreliť, keďže nejde o nutnú obranu. Ak za ním vybehnete, dobehnete ho a spacifikujete, jedná sa o nutnú obranu a všetko by malo byť ok. V tomto prípade však konal muž úplne zjavne neprimerane a za to bol potrestaný.

Záverom

Tak čo si o tom myslíte? Nechcem byť moc pesimistický, ale zároveň nechcem, aby ste túto vec brali na ľahkú váhu. Môžeme brániť seba, ľudí okolo nás, majetok náš aj iných. Všetko však podlieha pravidlám a podmienkam, na ktoré musíme myslieť.

Nechcel som si tu zbytočne búchať pečeň rečami o tom, ako by to mohlo vlastne byť. Bohužiaľ sa toho z internetu moc nedozviete, preto som zvolil názorné ukážky. Verím, že sa vám tento štýl páči viac.

V budúcej časti sa budem sústrediť na to, čo môžete urobiť pre lepšiu pripravenosť pri sebaobrane. Teda čo funguje, a čo nie. Už sa na to teším.

Seriál o sebaobrane

1. Úvod, ako to vidí zákon
2. Tipy pre efektívnu sebaobranu
3. Neprimeraná obrana (práve ste dočítali)
4. Najvhodnejšie bojové športy
5. Sebaobrana žien a detí
6. Sebaobrana strelnou a expanznou zbraňou