Po minulom článku by nám malo byť ustanovenie nutnej obrany jasné. Vieme, čo je sebaobrana. Vieme, ako je charakterizovaná. Vieme, aké právne ustanovenia ju vyhradzujú a podľa čoho súd posudzuje skutkovú podstatu. Povedali sme si pár dobrých rád, ale aj tak to podľa mňa nebolo dostatočné. Preto by som rád začal druhú časť tohto seriálu, kde sa budem sústrediť na zásady, tipy a pravidlá sebaobrany. Jasne, sebaobrana žiadne pravidlá nemá, vždy ide len o to, dostať sa zo situácie živý a zdravý, a to ako útekom, tak aj nutnou obranou. Nezabúdajte ale na naše definície a príklady z prvého článku. Obrana vás totiž môže veľmi ľahko poslať aj za mreže. Je potrebné zachovať chladnú hlavu a premýšľať. Aby sme sa viac dostali do správnej nálady, poďme si predstaviť modelovú situáciu, ktorá nám trochu pomôže.
Podobne ako u iných mojich článkov len upozorňujem, že v mnohých ohľadoch ide o skúsenosti moje alebo prevzaté názory od kvalifikovaných ľudí. Samozrejme, že sa medzi čitateľmi nájdu takí, ktorí nebudú s niektorými vecami súhlasiť, ale tak to už býva. Vždy môžete napísať, rád s vami všetko preberiem.
Sebaobrana je vec, ktorá sa nedá naučiť. Nie je to ako plošná integrácia, nie je to ako kura na paprike alebo riadenie. Je to niečo celkom iné. Stav mysle, pripravenosť, sebadôvera, duchaprítomnosť a mnoho, mnoho ďalších faktorov je ku kvalitnej sebaobrane potreba. Ale k tomu sa dostaneme.
Skvelý piatkový večer začal podľa predpokladov. Zišli ste sa s pár priateľmi v reštaurácii a večer zahájili skvelým jedlom. Príjemná konverzácia a dobrá nálada vás doviedla do miestneho baru, kde sa alkohol leje prúdom a nálada ďalej graduje. Niekedy zľahka po polnoci je bar už dosť zaplnený, čo priviedlo aj nejakých tých agresorov, ktorí majú konflikty radi. Ako si pijete, vnímate, že na vás cez bar stále niekto pozerá. Onen vyzývavý pohľad nie je úplne príjemný, tak sa snažíte ho ignorovať. Asi po pol hodine vás to už štve a vy sa na príslušného ohradíte, prečo na vás ako pozerá. Táto veta je presne tým katalyzátorom, ktorý dotyčný potreboval, a tak sa za vami dôjde opýtať, čo máte za problém. Vy poviete, že na vás pozerá a po pár ďalších vetách vás už začne ťahať von, nech si to idete vydiskutovať. Čo teraz?
Nie je nič zlé na tom, ísť si s kamarátmi sadnúť na pár pív. Bohužiaľ nikto z nás neovplyvní skladbu ľudí v bare. Bohužiaľ sa všade nájde blbec, ktorý si prišiel pre svoju dennú dávku konfliktu. V práci sa mu napríklad ten deň nedarilo, naštvala ho manželka, alebo taký skrátka je. Každému vždy radím, myslite dopredu. Správna psychológia a stav mysle je základom každej sebaobrany. Už v okamihu, keď vnímame, že na nás niekto blbo pozerá, alebo že o nás niekto hovorí, začíname so sebaobranou. Najlepšie je ísť niekam inam, zmeniť podnik, alebo skrátka ignorovať hlupáka, čo chce vašu pozornosť. Problém je, že keď ju chce, nakoniec ju dostane. Takže je dosť možné, že skôr či neskôr príde a rovnako vás bude provokovať. Prosím vás, nenechajte sa. Pamätajte, aby ste mali okolo seba vždy dostatok svedkov, ktorí prípadne môžu dosvedčiť, že ste obeť, nie agresor. Na vyzvanie, aby ste s ním išli von, nereagujte. Tu si totiž ste vedomí rizika, ktorému sa budete dobrovoľne vystavovať. Ak by došlo ku kontaktu, nemusí sa celá situácia klasifikovať ako nutná obrana a vy budete mať problém.
Urobili ste správne a situácia sa upokojila. Agresori boli vyhostení vyhadzovačom a vy pokračujete v pôvodnom pláne. Po nejakej dobe sa rozhodujete ísť domov. Lúčite sa s priateľmi a odchádzate. Počas cesty za sebou vnímate kroky, ktoré sa vás drží už niekoľko stoviek metrov. Pri ohliadnutí uvidíte tých agresorov, ktorí na vás dorážali v bare. Čo teraz?
Čo myslíte, že sa v takom prípade hodí? Stavať sa na odpor je nezmysel, kým neprišlo vystavenie sa hrozbe, alebo k útoku. Lepšie je nechodiť sám, alebo si zavolať taxík a nechať sa odviezť priamo domov ku vchodu. Je totiž bežná prax, že agresor neberie odmietnutie ako koniec. Naopak mu to môže imponovať, aby dosiahol svojho. Takže keď už ste sa dostali do tejto situácie, čo teraz? Najlepšie je agresorov striasť. Nie je to nič ľahkého, ale nie je moc múdre zaviesť je k vášmu bydlisku. Ak prostredie poznáte, je vhodné namieriť si to na miesto, kde často stoja taxíky a skúsiť jedným odísť. Ďalej sa hodí zrýchlenie kroku a útek. Tým nikto nikdy nič nepokazí. Nie je zbabelé utiecť vopred prohranému boji. Nikto za vami nebude chodiť do nemocnice a hovoriť vám, ako ste statoční, keďže ste sa postavili hrozbe čelom, keď ste mohli situáciu vyriešiť inak. Že to vlastne nevadí, že máte zlomenú čeľusť a natrhnutú slezinu. Pri najlepšom.
Táto situácia je síce modelová, ale založená na miliónkrát zažitých skúsenostiach, ktoré sa dejú každý deň, každú minútu. V tejto situácii sa stalo hneď niekoľko zlých rozhodnutí, ktoré by mohli viesť k fatálnym následkom. Nasledujúce tipy a pravidlá radí, ako podobným situáciám predísť a ako sa správať, ak sú nevyhnutné.
Oni skauti dobre vedia, prečo si ako heslo zvolili práve:"Vždy pripravený". Vnímanie okolia, pozornosť a duchaprítomnosť sú vlastnosti a zručnosti, ktoré sú pre sebaobranu brané ako základ. Pred nejakým časom, keď som sa učil strieľať a plne sa venoval zlepšením niektorých svojich zručností, som čítal knižku od jedného špecialistu na obranu so zbraňou. Jeho praktiky som si osvojil, podobne ako mnoho mojich priateľov. Prakticky popisuje štyri základné stavy, ktoré si určil pre rôzne situácie . Môžeme ich podľa ich dôležitosti rozdeliť farbami.
Tento stav je základný. Mám ho, keď som doma v obývačke, čítam si knižku, pozerám sa s priateľkou na film alebo vykonávam podobné činnosti. Prakticky sa jedná o stav, keď nečakám a nepredpokladám žiadne nebezpečenstvo. Keby som bol v tomto stave prepadnutý, budem veľmi prekvapený a prvých pár sekúnd budem čeliť úľaku z prekvapení, kedy sa mozog snaží porovnať so situáciou a vrátiť fungovanie do najazdených koľají.
K čomu by som tento stav prirovnal? Predstavte si, že idete vonku po ceste, je trochu tma a vy sa vydáte parkom. Alebo skrátka ste v bare medzi ľuďmi, ktorých nepoznáte, ste v neznámom prostredí, a tak nejako si uvedomujete, že na svete to nie sú len slniečka a jednorožci. Že je síce fajn mať rád sám seba, ale že sú na svete ľudí, ktorí tento názor nezdieľajú. V žltom móde som obozretný, ostražitý. Snažím sa vnímať svoje okolie, uvedomujem si, kto ide za mnou, kto je okolo mňa a že by som mohol byť potenciálne v nebezpečenstve. Stále som však uvoľnený a nedávam poznať žiadnu očividnú zmenu voči bielemu stavu.
Ako prituhuje, mení sa žltý stav na oranžový. Prakticky už vnímam určité riziko, ktoré vyvstalo. Zaznamenal som hrozbu a sústredím sa na ňu. Veľmi dôležité je vnímať stále všetko, čo sa deje okolo. Napríklad, ak na mňa niekto začne slovne útočiť, vnímam ho ako hlavnú hrozbu. Avšak stále sa pozerám, či ma napríklad niekto ďalší neobchádza. Oranžový mód je trochu náročnejší, ale je nutné v ňom zostať tak dlho, ako je potreba. Tiež si zvoľte bod zlomu. Napríklad, ak urobí ešte jeden krok ku mne, alebo do mňa strčí, prejdem v červený stav.
Ak bola splnená podmienka, ktorú som si v oranžovom stave zvolil, nastáva posledný, červený stav. Následné činy môžu byť buď fyzického, alebo psychického charakteru. Záleží na situácii. Avšak tu bola splnená podmienka pre nutnú obranu a začína sa jednať.
Tieto stavy mi mnohokrát pomohli v situáciách, kedy by som inak nebol pripravený. Zároveň tiež platí, že v okamihu, keď som ozbrojený, som automaticky v žltom stave.
O tomto som sa snažil hovoriť už v prvej časti tohto seriálu. Avšak je to veľmi dôležité pravidlo, ktoré je nutné plniť. Všeobecne platí, že najlepšou obranou pred krízovou situáciou je prevencia. Teda - ak niekam idem, vždy niekomu poviem, kam som išiel a s kým. Rodičom, partnerke, ale aj kamarátovi. Je dobré, aby vždy niekto vedel, kam idete a kedy máte v pláne sa vrátiť. Pokiaľ tento čas nestihnete, je dobré o tom informovať. Ak by ste totiž boli napadnutí, alebo by sa vám niečo stalo, dotknutí budú môcť podniknúť patričné kroky.
Keď sa chystáte niekam za zábavou, ale aj keď idete do práce alebo z práce za tmy, myslite na plánovanie. Nikoho nikdy neubudlo, keď sa vyhol podozrivému parku, úzkym uličkám, alebo ceste okolo miesta známeho prítomnosťou podozrivých osôb. Viem, nie je možné toto 100% vyriešiť, ale aj tak sa snažte. Tiež je lepšie zvoliť cestu MHD, alebo taxíkom, pokiaľ možno.
Možno sa vám to zdá ako nezmysel, ale osobne napríklad chodím po vonkajšom kraji chodníka. Ak potom zahýbam za roh, vidím za neho skôr, než zahnem. Vďaka tomu do nikoho nenarazím a môžem trochu plánovať.
Osobne nevychádzam von len tak naľahko, ako ja hovorím. Vždy mám pri sebe minimálne jeden nôž a väčšinou za pásom GLOCK 17, čo nemusí byť tá správna voľba pre každého. Ono je dobré byť si vedomý svojich možností. Vždy sa ponúka voľba inej cesty, deeskalácia konverzácia alebo útek, ale keď to nejde, musí sa začať riešiť. Musíte vždy vedieť, kde sú vaše silné stránky. Ste rýchli? Využite to. Ste silní, máte v ruke dáždnik, tašku, batoh? Použite to. Stále mapujte svoje okolie a kalkulujte.
Ak by už malo dôjsť k fyzickému konfliktu, pamätajte na postoj. Prakticky už v začiatkoch akéhokoľvek slovného konfliktu je potrebné myslieť na pár základných a dôležitých pravidiel:
Vždy je dôležité držať si agresora ďaleko od tela. Minimálne 120 centimetrov. Táto vzdialenosť zaručí bezpečie pred prípadným výpadom. Ak by chcel zaútočiť, musel by urobiť krok smerom k vám, na čo sa oveľa lepšie reaguje, ako keď priletí rýchly hák, alebo hlavička. Zároveň vás nemôže chytiť, skrátka ste vo výhode.
Povedomie o svojom okolí je v čase konfliktu kriticky dôležité. Správne si zvoľte miesto. Nikdy chrbtom k stene. Áno, nikto sa za vás nedostane, ale keď budete chcieť urobiť rýchly únikový manéver, najskôr skončíte hlavou v stene. Preto vždyZmapujte svoje okolie a majte okolo seba čo najkomfortnejší priestor.
Môže sa stať, že prípadných agresorov bude viac. Raz som upokojoval konflikt, kedy na neúmerne chudého jedinca vyštartovalo päť hokejistov. Síce on bol ten agresor, ale ja sa snažil situáciu upokojiť. Prevzal som na seba pozornosť a stále si držal celú hokejovú zostavu pekne predo mnou. V oranžovom móde som nenechal ani jedného, aby ma obišiel. To by mohlo byť tiež to posledné, čo by som ten večer urobil.
Správny postoj je stabilný a dodáva človeku istotu v každom jeho pohybe. Mierne pokrčené kolená, dostatočne široký postoj dlhý cca na krok. Ruky pekne pri tele, žiadne rozlietané pohyby, nie sme na koncerte Dana Nekonečného.
Viete, čo je veľký problém pri akomkoľvek útoku? Väčšinou nad ním nemáte takú kontrolu, akú by ste chceli.Len útočník vie, kedy a ako zasiahne. Aký použije úder, zbraň, či to bude útok zo zálohy, alebo priamy. Od začiatku ste teda v nevýhode. Naviac zákony sú veľmi krehké, takže nemôžete na hrozbu reagovať úplne zjavne neprimerane.
Veľkým omylom je tiež predpoklad, že ľudia sú dobrí a budú sa správať fér v rámci slušnosti. Tak to bude skôr z USA provincia Severnej Kórei, než aby útočník bojoval čestne. To sa skrátka nikdy nestane. On vám chce ublížiť, okradnúť, zmrzačiť, znásilniť, zabiť a boh vie, čo ešte a v akom poradí. Urobí to všetkými možnými prostriedkami, koná v zápale adrenalínu a nikdy, nikdy nepremýšľa racionálne.
Prosím vás pekne, keby malo dôjsť na obranu, nikdy ani vy nebojujte čestne. To je tá najväčšia chyba, ktorú môžete urobiť. Rovnako ako som to popisoval v bode pred tým, útočník nikdy nebojuje podľa pravidiel. Sebaobrana je boj o svoje zdravie, zdravie svojich blížnych, alebo inej osoby. Toho musíte dosiahnuť akokoľvek. Prežeňte útočníkovi oči korenistým sprejom, ako keby vás o to prosil. Pretiahnite ho cez hlavu kabelkou, batohom, nabite ho trochou jednosmerného prúdu z paralyzéra, skrátka ho zneškodnite a odoberte sa do bezpečia.
Veľmi účinné sú útoky na citlivé miesta. Útok na oči, nos, krk, facka cez uši, útok na solar, kop do slabín, alebo šľapák na koleno. Keď už sa musíte brániť, bráňte sa. Pokiaľ možno využite aj svoje okolie a veci, ktoré ponúka.
Možno sa tento bod môže zdať trochu zbytočným, ale nie je. Keď už dôjde na krízovú situáciu, bude všetko len na vás. Ak si do hlavy vpustíte myšlienku typu: som v koncoch, naozaj v nich budete. V tento okamih záleží všetko len a len na vás, nikto vám pravdepodobne nepomôže. Verte svojim inštinktom, vyčistite si hlavu a konajte. Ak vás páchateľ prekvapil, prekvapte ho tiež. Buďte rozhodní, rýchli, agresívni, ale aj rozvážni a nemilosrdní. Útočník má luxus prekvapenia, pretože väčšinou útočí ako prvý. Čo však nečaká, že na jeho útok môže prísť rýchly a tvrdý protiútok. Tu totiž plníte podstatu nutnej obrany a môžete si dovoliť zasypať útočníka zmrští rán, kopov do slabín a ďalších útokov. Silný rev tiež urobí svoje. Priláka pozornosť okolia a útočníka prekvapí. Je dokázané, že takto zaskočený útočník dočasne nemôže plniť svoj zámer. Tiež zabudnite na to, že by pasivita vyriešila situáciu. Niekto mi kedysi povedal, že sa nebránil, aby útočníka viac nenaštval. Asi sa k tomu nebudem radšej vyjadrovať.
Vždy sa spoliehajte len sami na seba. Spoliehanie sa na domnienku, že sa vás niekto zastane, môže byť osudová chyba, ktorá zapríčiní bolestivé následky. Bohužiaľ si ľudia skôr hľadia svojho. Prečo by sa dobrovoľne vystavovali riziku?
Osobne, keď som stál pred tými piatimi hokejistami, mal som strach, to by som bol blázon, keby som ho nemal. Nedal som na sebe však nič poznať. Postavil som sa pred nich a začal celú situáciu psychologicky komunikovať. Oni na mňa videli, že som si istý sám sebou, že som rozhodný a že sa nevzdám bez boja. To im ubralo trochu na sebadôvere. Používal som komunikačné mantinely myšlienky: neprišiel som sa pobiť, chcem si len užiť večer a ísť v pokoji spať, tak nebláznite. Medzi nami, bol to prehratý boj. Vedel som, že ak toto nedokážu deeskalovať, skončí to veľa zle. V hlave som si premýšľal, kto asi zaútočí prvý, ako na to budem reagovať, ako rýchlo sa ku mne dostanú ľudí, ktorí by mi eventuálne mohli pomôcť a tak ďalej. Len tak mimochodom, spoliehal som na vyhadzovača, ktorý keď situáciu videl, zamkol sa v šatni.
S týmto sa stretávam často. Keď som rozoberal s ľuďmi ich životné skúsenosti, prípady, situácie, mnohokrát som sa spýtal - prečo ste skrátka neodišli, neutiekli? Dostávalo sa mi odpovedí typu: Nie som predsa srab, takto ja situácie neriešim, čo by som tým získal, a tak ďalej. Osobne? Ak som v situácii sám, nikto na mňa nespolieha a situáciu som vyhodnotil ako vopred prehranú s možnými fatálnymi dôsledkami na moju osobu, volím psychologickú deeskaláciu, alebo útek. Je to najjednoduchšie riešenie, ktoré mnoho situácií ponúka.
Navyše, ak sa začnete brániť, ovládne vás adrenalín, často sa môže stať, že presiahnete hranicu nutnej obrany, ktorá prejde v útok, čo môže vyústiť v ublíženie na zdraví. Keby štát dostal korunu za každý takýto prípad, najskôr máme nulový štátny dlh.
Niekoľkokrát som tu spomenul deeskaláciu alebo degradáciu situácie. Je to mocná zbraň, ktorá môže viesť k vášmu víťazstvu. Útočník nikdy nemyslí racionálne. Neuvedomuje si, že prípadné riešenie situácie políciou mu môže nadeliť pod stromček udatného spoluväzňa, ktorý bude mať slabosť pre pekných chlapcov. Ak je to možné, je lepšie situáciu upokojiť ospravedlnením, aj keď ste nič neurobili. Zaplatiť skupinke rundu, odísť do iného baru, skrátka komunikovať a tým zvíťaziť. Ak prituhuje, nikdy nie je neskoro pripomenúť, že sú všade kamery a okolo je veľa svedkov, ktorí potvrdia, že on je ten útočník a že aj keby vyhral, následky pre neho nebudú práve príjemné. Táto fáza, rovnako ako ktorákoľvek iná, záleží na vhodnom odhadnutí situácie.
Situácia, kedy je to slovo proti slovu, sú veľmi náročné a nevyspytateľné. Uistite sa, že keď už sa nejaká situácia začína riešiť, je okolo dostatok svedkov. Môže sa jednať o ľudí, ale aj o kamery. Ich záznam sa bude vždy hodiť pri výsluchu na polícii.
Hovoril som tu o úteku, o deeskalácii, o mnohých rôznych veciach. Všetko však môže zmeniť jedna premenná, a to je človek, ktorý na vás spolieha. Ak ste niekde s manželkou, priateľkou, deťmi, rodinou, najlepším kamarátom, nemôžete utiecť a nechať ich v tom. To skrátka nejde. Osobne si pokladám za povinnosť poskytnúť svojim blízkym možnosť presunutia do bezpečia, alebo skrátka konám trochu inak, aby som im bezpečie zariadil. Ako sa hovorí: je lepšie byť súdený dvanástimi než nesený štyrmi. A je lepšie vysvetľovať na polícii, prečo som bol nútený použiť zbraň v súlade so zákonom než vysvetľovať svokrovi, prečo jeho dcéra leží na JIS.
Verím, že som vás kvantom informácií nezahltil a nevystrašil. Bohužiaľ je sebaobrana celistvý systém najrôznejších zručností a tiež často nutnej dávky šťastia, za ktorú budeme ďakovať ešte mnoho dní po nepríjemnej situácii.
V tejto časti sme si povedali o tipoch a pravidlách, ktoré sám považujem za vlastné a používam ich každý deň. Verím, že aj vy si v nich nájdete to svoje. V ďalšom článku si povieme o tom, čo je považované za primeranú obranu a čo už nie.