Sekera patrí medzi najstaršie nástroje, ktoré ľudstvo používalo a stále používa. Sekerky bez poriska sú dnes označované ako pästné kliny a prvé sekery (sekeromlaty) s poriskami sa preukázateľne datujú do obdobia zhruba pred 8 tisíc rokmi. Dnešné sekery prirodzene využívajú sofistikovanejšie materiály ako tie pôvodné, ale ich princíp zostáva rovnaký. Čo si o nich môžeme ďalej povedať?
Väčšina sekier je osadená drevenými poriskami. Viete, prečo to tak je? Má to hneď niekoľko dôvodov. Drevo je dlhodobo dobre dostupným materiálom, ktorý je flexibilný a dobre sa opracováva. Dá sa tvarovať tak, aby zodpovedalo hlave (ostriu) sekery a dobre do nej zapadlo. Drevo poriska by nemalo byť mäkké, aby bolo schopné ustáť aj tvrdšie údery a neprasklo. Ďalšia výhoda tvrdšieho dreva spočíva v tom, že pohltí vplyv úderu, ktorý tak pre užívateľov v konečnom dôsledku nie je tak náročný.
Drevom, ktoré je pre porisko sekier používané relatívne najčastejšie, je drevo orechovca (angl. hickory), pretože u neho bola zistená najlepšia vyváženosť pevnosti a pružnosti. Drevo orechovca je dostatočne tvrdé, ale súčasne sa pri prvej príležitosti nezlomí.
Ďalší „detail“, ktorý sa týka porisiek, je rozdelenie týchto súčastí sekery na zakrivené a rovné. Zakrivené poriská sú ergonomickejšie, lepšie sa držia (aj keď to je subjektívne) a majú väčší rozsah uhlov kosenia. Vhodnejšie sú tak práve na kosenie, ale aj výrub stromov. Naopak rovné rukoväte ponúkajú viac konzistentný úder a väčšiu silu úderu. Vďaka tomu sú vhodné pre štiepacie sekery, pri ktorých zaisťujú, že sa pri štiepacích prácach menej nadriete.
Čo sa týka zakrivených porisiek, tie sú predsa len bežnejšie. Pozostávajú zo stredu (brucha) poriska a spodnej časti (úchopu). Tá môže byť zakrivená dozadu, a tak umožňuje väčšiu rotáciu, respektíve rotačnú silu. Získate tak okrem iného vyšší rozsah uhlov rezu (kosenia).
Okrem ostria má hlava sekery aj svoju tupú časť, a tak nás možno napadne, že by sme ju mohli núdzovo využiť aj ako kladivo. Ono sa to trochu ponúka - a navyše pri outdoorových výletoch ušetríme multifunkčným nástrojom dosť miesta v batohu a hlavne hmotnosti. Lenže pokiaľ sa pokúsime tupou stranou do niečoho veľmi intenzívne biť, môže sa kúsok hlavy sekery odštiepiť, ohnúť alebo prasknúť a oko na pripevnenie poriska sa môže deformovať.
Tvrdená, respektíve kalená, je totiž u väčšiny sekier iba predná časť hlavy, teda ostrie. Niektoré sekery však majú kalenú aj zadnú časť hlavy, a tak je možné ich použiť aj ako kladivo. Predtým, než si nejakú sekeru kúpite, je však vhodné si tento fakt overiť.
Niektoré modely sekier majú hlavu vybavenú zárezmi. Tieto zárezy majú rôzne možnosti využitia. Na spodnej strane čepele sa obvykle nachádzajú zárezy, ktoré sú primárne určené na vyťahovanie klincov z dreva. Malý zárez je súčasne schopný mierne odľahčiť ostrie sekery, aby sa zlepšila rovnováha horizontálnych švihov.
Ďalej tu máme ešte takzvanú „fúzatú“ sekeru, strašnú zbraň vikingov, pri ktorej nebýva spodná časť čepele podopretá zvyškom hlavy. Taká zbraň bola obávaná medzi nepriateľmi vikinských bojovníkov, a pokiaľ si ju zblízka prezriete, okamžite vytušíte, prečo tomu tak bolo. Fúzatá sekera bola odľahčená, mala skvelý švih a bola vysoko účinná v boji. Navyše bola jej výroba napríklad v porovnaní s mečmi pomerne lacná.
Niektoré sekery mávajú nafarbenú hlavu alebo aspoň jej časť (mimo samotné ostrie). Farba býva často výrazná a to hneď z viacerých dôvodov. Tým prvým je bezpečnosť. Červeno (alebo inak výrazne) natretá hlava sekery ide skrátka na prvý pohľad vidieť a je menšia pravdepodobnosť, že by ste sa ňou zranili. Potom tu je tiež znížená pravdepodobnosť, že by ste svoju sekeru stratili - nástroj v prírodných farbách je vo svojom prirodzenom prostredí skrátka veľmi dobre kamuflovaný. A potom je tu ešte jeden praktickejší dôvod - kovová hlava sekery s farebnou úpravou má o niečo menšiu tendenciu korodovať.
Nafarbené občas býva aj porisko sekery a dôvodom v tomto prípade býva predĺžená životnosť. Lenže niektorí majitelia sekier dávajú prednosť prírodnej úprave toporu, a to z toho dôvodu, že pri častejšom používaní znamená farebná úprava vyššiu náchylnosť k vzniku pľuzgierov na rukách.
Väčšina sekier býva nafarbených červenou farbou. Čo je odtieň, ktorý je výrazne propagovaný americkými médiami a nielen tými. Červená farba jednoducho patrí k tým výraznejším, ktoré idú v prípade straty v lese najviac vidieť. Mnohé sekery však bývajú natreté aj na iné farby, napríklad na modrú, žltú alebo dokonca zlatú.
Niektoré sekery majú na drevených rukovätiach hrče, čo síce vyzerá prírodne, ale v konečnom dôsledku by z toho mohol byť problém. Hrčky v rukovätiach totiž môžu byť slabým miestom, pretože pri rukoväti sa môžete spoliehať na ich flexibilitu a suk prerušuje drevné vlákna. V dôsledku toho môžu rukoväte sekier v oblasti hrčí praskať. Konečnú životnosť poriska však ovplyvňuje predovšetkým hĺbka a umiestnenie hrče. Komplikovanejší je veľký suk v blízkosti stredu rukoväte. Naopak malý suk na jej okraji príliš nevadí.
Na trhu nájdete sekery so zaobleným aj rovným ostrím. Zaoblené ostrie sekery má svoj dôvod – všetka sila švihu sa totiž koncentruje do menšieho bodu na spodu oblúka (väčšinou to je približne v osi ostria) a výsledné seknutie je tak efektívnejšie. Okrem toho zaoblenie predlžuje reznú hranu. A dlhšiu reznú hranu je možné rozkývať dopredu alebo dozadu a predĺžiť tak záber rezu. Rozdiel môže byť zásadný pre (ne)preseknutie väčších kúskov dreva.
Potom je tu ešte jedna zvláštnosť, ktorá sa týka opálených porisiek. Všeobecne sa opaľovanie využíva ako prvok ochrany dreva pred škodcami, ale vzhľadom na to, že rukoväte štandardných sekier sú už väčšinou chránené chemicky, nie je to ich prípad. Opaľovanie rukovätí pri sekerách je tak čisto dizajnová záležitosť – síce sa tejto úprave niekedy hovorí „tvrdenie“, ale pri poriskách tvrdé drevo nechceme, naopak chceme, aby išlo o materiál, ktorý je flexibilný.
U niektorých sekier (v prípade sortimentu Rigadu sa jedná predovšetkým o sekery značky Gerber) nie je rukoväť vyrobená klasicky z dreva, ale z plastu. Často sa jedná o kombináciu nylonu so sklenými vláknami, niekedy ešte na povrchu pogumovanú. Táto kombinácia zaisťuje dostatočnú tvrdosť v kombinácii s flexibilitou, čo sú presne tie vlastnosti, ktoré od rukovätí, respektíve sekier ako celku, očakávame.
Navyše tvrdený nylon pri vyvinutí väčšej sily len tak nepraskne. Okrem toho sa polymérové rukoväte dobre tvarujú, takže sú ergonomické a dajú sa na potrebných miestach odľahčiť, prípadne v nich je možné vytvoriť úložné priestory na rôzne príslušenstvo, ako sú potreby na rozloženie ohňa alebo paracord.
Nakoniec treba spomenúť ešte jednu vec, ktorá je pri výrobe sekier dôležitá. A tou je pomer dĺžky rukoväte a hmotnosti hlavy sekery. Všeobecne platí, že čím ťažšia hlava, tým by mala byť aj dlhšia rukoväť, ale to ide samozrejme aj ruka v ruke s použitým materiálom a nielen s dĺžkou, ale aj hrúbkou rukoväte. Priama úmera dĺžky rukoväte a hmotnosti hlavy tak platí len do určitej miery. Príliš ťažká hlava by príliš dlhú rukoväť mohla zlomiť.
Výrobcovia sú si toho samozrejme vedomí, a tak majú tieto pomery väčšinou presne vypočítané. U nás na Rigade tak nájdete len sekery od overených výrobcov, ktoré zvládnu aj náročnejšie používanie a len tak sa nezlomia.