Toto naozaj neznášam. Človek pri sebe nosí nôž ako svojho najlepšieho pomocníka v nástrahách dňa. Je jedno, či ste manager, vojak alebo pracujete pre dopravnú spoločnosť. Skrátka pri sebe nosíte nôž, aby vám pomohol prekonávať všetko, čo si na vás deň pripravil. Keď už dôjde na ten okamih a my hrdo vytiahneme nôž z vrecka, alebo puzdra... je tupý? To ako vážne? Tak to ho nemusím mať snáď vôbec. Navyše mi vadia tie reči okolia, keď ľudia situáciu komentujú.
Je potrebné si však uvedomiť jednu zásadnú vec: brúsenie nožov nie je zas tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Skôr ako sa pustíte do obnovy požadovaného ostria, mali by ste vedieť hneď niekoľko základných vecí. Napríklad - aký materiál noža máte? Aký uhol by ste mali zvoliť? Stačí mi obyčajný "V" brúsik, alebo si mám kúpiť niečo iné? Viete si na takéto otázky odpovedať? Všeobecne sú tieto stále opakované frázy sprevádzané značnou kontroverziou, ktorú by som chcel trochu vyhubiť a zhrnúť informácie do jedného článku. Vecí ohľadom brúsenia je toľko, že by z toho mohla byť pekne dlhá knižka. To však nechcem, preto sa budem snažiť držať faktov, nech vás to nenudí. V článku chcem zhrnúť základné zručnosti brúsenia, techniky, rozdeliť si materiály a tak ďalej.
Než sa vrhneme na rôzne typy, triky, fakty a ďalšiu hromadu vecí, poďme si ujasniť správnu definíciu brúsenia. Často totiž vnímam zlé predstavy o tom, čo je brúsenie a čo je ostrenie. Brúsenie je odoberanie materiálu za účelom vytvorenia určitého výsledku, v tomto prípade rezného uhla - ostrie alebo tiež fazety. Brúsením sa tak z úplne tupej čepele v tvare "U", ktorá môže byť rôzne zvlnená či vyštrbená, stáva ostrá a konzistentná s tvarom "V".
Po nabrúsení noža, správnom nabrúsení, je ostrie schopné zotrvať vo svojej podobe veľmi dlho. Počas používania sa ostrie ohýba na jednu alebo druhú stranu. Hoci môže vykazovať tak zvanú falošnú tuposť, je vlastne stále ostré. Tu prichádza druhý termín - ostrenie. Zaostrovaním nedochádza k odoberaniu materiálu, ale k narovnávaniu ostria späť do správnej polohy. Niekde je tento termín označovaný ako napriamenie zahnutého ostria alebo tiež kryštálov.
Podľa štatistík z roku 2015 tvorí brúsenie cca 25% obrábania.
Brúsenie ako také je samozrejme tak staré ako história prvých rezných nástrojov. Groteskne si tak môžeme predstaviť pračloveka, ktorý namiesto odsekávania pazúrika ho otiera o pieskovec. Dúfam, že to nečíta žiadny antropológ. Utieraním dochádzalo k odberu materiálu, a tak aj k prvému brúseniu. Vďaka tomu sa lepšie tvarovali predmety, ktoré nám od začiatku poskytujú istotu, ochranu, skrátka zlepšujú náš komfort a zaisťujú prežitie. Brúsenie kovov potom vynašli, ak dá sa to tak povedať, starí Egypťania, ktorí majú všeobecne zásluhu v metalurgii kovov.
Manuálne brúsenie pretrvávalo až do obdobia priemyselnej revolúcie, kedy ho nahradilo brúsenie strojné.
Postupom času sa z klasického odsekávania pazúrika niekde pri vchode do jaskyne, stalo brúsenie o pieskovec, nasledoval vznik brúsnych nástrojov, a to viedlo celú históriu až k dnešnému dňu. Keď sa pozriete na brúsne materiály, môžete ich rozdeliť do dvoch základných skupín, a to podľa ich pôvodu. Teda syntetické a prírodné.
Až do doby staroveku sa užíval len kremík vo forme piesku. V starovekom Grécku a Rímu nastupuje šmirgeľ a diamant. Diamant sa začal ťažiť až cca 700 rokov pnl v Indii.
Prírodné brúsne materiály sú získané úpravou prírodných nerastov, všeobecne teda kameňa. Dnes sa užíva najčastejšie korund, ako druhý najtvrdší nerast, ďalej šmirgeľ a kremeň.
Syntetické sú pochopiteľne oveľa rozšírenejšie. Tu sa nemusia spoliehať na zrnitosť materiálu, skrátka si ju výrobca nastaví, ako potrebuje. Zrnitosť je tak rovnaká po celej dĺžke brúsneho nástroja. Medzi umelé materiály patrí napríklad umelý diamant, nitrid bóru, karbid kremíka a ďalšie. Postup je jednoduchý - tavením v peciach sa dosiahne požadovaného materiálu. Ten sa následne drví na rôznu fragmentáciu. V poslednej fáze sa potom tvaruje do požadovaného výsledku. Najzaujímavejší je asi postup tvorby umelého diamantu. Prakticky sa simuluje jeho prírodná tvorba. V peciach sa za vysokej teploty a tlaku mení kryštalická mriežka grafitu z hexagonálnej na kubickú (diamant).
Či už sa jedná o prírodný materiál alebo syntetický, pre brúsenie budete potrebovať vždy viac zrnitostí (hrubostí). Len blázon si myslí, že brúsením na jednej zrnitosti dosiahne kvalitného a dlho trvajúceho ostria. Vždy budete potrebovať viac hrubostí, aby ste boli schopní dosiahnuť vytúženého výsledku. Je dobré mať aspoň 4 hrubosti brúsnych kameňov. Od hrubého s fragmentom cca 220-600, až po jemný, často s fragmentáciou 4000-6000. Od toho sa tiež odvíja, či bude ostrie jemne vrúbkované, alebo úplne hladké. Vrúbkované, zakončené brúsnym kameňom o hrubosti cca 800, je lepšie pre štandardné využitie a rez ťahom. Čím viac sa dostávate k jemným kameňom, tým viac je fazeta hladká. Ostrie sa potom hodí na tlakové rezy.
Pred tým, než začnem konečne hovoriť o brúseniu, by som rád urobil ešte jednu zastávku. Aby bol každý schopný nahliadnuť skrze kľúčovú dierku do umenia menom brúsenie, je potrebné poznať pár základných princípov, faktov a bohužiaľ aj nutnú dávku teórie. Tiež by som najradšej zobral do ruky nôž, skočil si pre ocieľku a začal brúsiť. To by však bola chyba, pretože ocieľkou sa v 90% prípadov len ostrie. Navyše by som to asi ani nevedel, a tak by som urobil viac škody ako úžitku.
Nože sa vyrábajú z najrôznejších materiálov. Či už sú to nerezové ocele, uhlíkovky, alebo napríklad damaškové ocele, ich brúsenie nie je rovnaké. Ocele sú rôzne tvrdé, majú rôzne zloženie, a tak je aj ich brúsiteľnosť rozdielna.
Momentálne sa za najlepšie nožiarske ocele považujú napríklad S35VN, ELMAX a ďalšie.
Ak sa teda chystáte na brúsenie svojho noža a ste si naozaj istí, že nechcete nôž poslať niektorej z firiem, kde sú špecialisti, je potrebné poznať materiál, z ktorého je nôž vyrobený. Ako je uvedené v predchádzajúcich riadkoch, inak sa bude brúsiť uhlíková oceľ o vysokej tvrdosti a inak nerezová oceľ. Pre veľmi tvrdé alebo zle brúsiteľné materiály je potrebné zvoliť špeciálne brúsne nástroje, ako sa dozvieme v nasledujúcich odsekoch.
V okamihu, keď poznáte materiál svojho noža, prichádza druhý krok. Potrebujete si uvedomiť, aký bude nôž plniť účel. Od toho sa odvíja uhol, ktorým budete fazetu brúsiť. Ono s nožom je to ako so ženou. Každý je jedinečný, každý potrebuje inú starostlivosť, ktorá sa odvíja od už spomínaného typu materiálu, modelu, využitia, tvare čepele a mnohých ďalších faktorov. Ak budeme žene kupovať ruže, keď ich nemá rada, skončí to rovnako, ako keď budeme kuchynský nôž užívať na sekanie kostí - prídeme o neho.
Existuje 5 základných uhlov, ktoré určujú používanie nožov. Dôležité je vedieť, že spomínaný uhol označuje uhol jednej strany fazety voči osi čepele, nie oboch strán fazety voči sebe. Ak teda brúsime v uhle 20°, výsledný uhol bude 40°, a tak ďalej.
Trochu sa nám to komplikuje, že? Ako je vidieť, brúsenie nožov nie je nič ľahké, ale na to sme boli asi všetci pripravení. Ak teda poznáme materiál, vieme, na čo budeme nôž používať a vybrali sme si uhol, je čas zanechať teórie a trochu si zašpiniť ruky. Je čas na brúsenie!
Ak ste došli až sem, tak to myslíte naozaj vážne a ste pripravení obetovať desiatky hodín skúšania a nadávania. Rád by som povedal, že to nebude tak hrozné, ale brúsenie je technika, ktorá vyžaduje nutnú dávku skúseností. Sám som si to prežil už niekoľkokrát. Keby som mal dostať desaťkorunu zakaždým, keď som sa odchýlil k pretiahnutiu noža skrze "V" brúsik, asi by som bol teraz niekde v teple. Keď ale človek zistí, že práve tento typ brúsenia spôsobuje viac škody ako úžitku, zase sa vráti k starým dobrým kameňom.
V Japonsku môžete získať titul majstra brusičov až po 10 rokoch praxe. Dovtedy ste len učni.
Brúsnych techník je hneď niekoľko. Buď hovoríme o takzvanom brúseniu voľnou rukou, kedy nemáme žiadne pomôcky, len brúsky a svoje odhodlanie. Potom existuje celý rad pomocných nástrojov, ako sú naťahovacie brúsky, brúsne sady, až po brúsení napríklad na brúske.
Pamätajte, brúsny materiál musí byť vždy tvrdší, než materiál noža.
Tento typ brúsenia je najzložitejší. Aby sme pochopili prečo, môžeme vziať do ruky nôž a položiť len na doštičku pod zvoleným uhlom, potom nôž otočte druhou stranou. Tak opakujte a snažte sa dodržať rovnaký uhol. Garantujem vám, že to na 99% nepôjde. A to je ono - základom kvalitného ostria je konzistentnosť. Každý ťah cez brúsny kameň musí byť vedený pod presne jedným a tým istým uhlom. Inak bude ostrie zvlnené. Jeden zlý ťah tak môže znamenať, že budete začínať od začiatku. Ako som hovoril - táto technika je pre pokročilých brusičov, ktorí si prešli úplne rovnakou cestou ako každý. K tomuto brúseniu budete potrebovať sadu brúsnych kameňov, alebo brúsikov o rôznych hrúbkach, médium pre odvádzanie hobliny a prachu (voda, olej).
Keďže je jasné, že brúsenie je naozaj zložitou zručnosťou, niektorí výrobcovia nám chcú pomôcť. Preto prichádzajú s vlastnými riešeniami. Niekedy sú dobré, inokedy nie sú zlé a no niekedy... Avšak také zariadenia môžu byť viac či menej sofistikované.
Skrze rôzne možnosti sme sa dostali až k poslednej, ktorá je viac automatizovaná. Mnoho ľudí si myslí, že keď majú doma brúsku, môžu do nej upnúť správny kotúč a vrhnúť sa do brúsenia. Takto som videl vo svojom živote už veľa zničených nožov. Vysoké otáčky spôsobujú vysoké trenie. Ako si každý z fyziky pamätá, trením vzniká teplota. Ak by bola teplota vysoká, môže dôjsť k zmenám vlastností noža. Dochádza totiž k neúmyselnému a nekontrolovateľnému tepelnému spracovaniu. Tým nôž prakticky zničíte. Brúsiť sa tak dá len za nízkych otáčok so správne použitým kotúčom/brúsnym kameňom. Ideálne odporúčam zakúpiť brúsku na nože, ak sa chcete vydať týmto smerom.
Po zhrnutí jednotlivých techník brúsenia zostáva už len jedno - prezradiť si postup, akým sa brúsi nože. Nemyslím si, že by sme potrebovali preberať brúsenie na strojoch, to väčšinu z vás beztak nezaujíma, pretože k tomu nemáte prístup. Zároveň brúsenie na naťahovacích brúskoch je veľmi primitívne. Nemusíme si zmieňovať a vysvetľovať ani brúsenie na brúsnych sadách s vodiacimi tyčinkami. Tu sa stačí len držať manuálu, kde je všetko dobre popísané a vysvetlené. Čo však za zmienku stojí, je brúsenie voľnou rukou, na brúskoch, alebo brúsnych kameňoch.
Táto technika vyžaduje veľa šikovnosti a trpezlivosti. Po zistení materiálu, voľbe uhla a používaniu noža, budete potrebovať nasledujúce:
Tak čo? Podarilo sa? Máte nôž ostrý a čepeľ tak perfektne pripravenú na akúkoľvek prácu ste zamýšľali? Aby som vám trochu uľahčil počínanie, oznámim vám tu pár rád a trikov.
Nikdy nekupujte kameň moc jemný. Napríklad kameň s hrubosťou 1000 sa absolútne nehodí na značne poškodenú fazetu. Ak je teda nôž naozaj tupý, obnova ostria by mohla trvať aj niekoľko desiatok minút. Začínajte na hrubosti okolo 400-600. Hodí sa mať aj kameň s hrubosťou okolo 120-140. Napríklad ak by ste mali vyštrbenú fazetu.
Dobrá rada nad zlato, ako sa hovorí. Odporúčam mať brúsik, alebo brúsny kameň, vždy pripevnený k podložke, aby neujížďal. Len tak sa budete môcť plne venovať udržaniu uhla a správnym pohybom.
Dobré je meniť strany, ktorými brúsime. Vďaka tomu uvidíme, či sme prebrúsili celú fazetu po jej dĺžke.
Dajte pozor, aby ste na diamantový brúsny kameň alebo brúsik nedali olej. Zanesú sa póry a nástroj je k ničomu. Môže sa brúsiť buď na sucho, alebo pod vodou.
Pamätajte, že nôž musí byť vždy mokrý rovnako tak ako kameň. Všetok odobraný materiál sa tak odvádza a brúsna plocha zostáva čistá.
Vždy dbajte na opatrnosť. Predsa len manipulujete s ostrým predmetom.
Ostrap sa dá odoberať niekoľkými spôsobmi. Najlepšie je použiť kožu, avšak dajú sa použiť aj noviny.
Pokiaľ chcete dodržať súčasný uhol na čepeli, priložte ho na brúsny kameň. Ukazovák a prostredník slabšej ruky priložte tak, aby brušká prstov boli pol na kameni a pol na čepeli. Pohybom a zmenou uhla pomocou silnejšej ruky potom ucítite, ako dolieha ostrie na kameň. Vďaka tomu môžete zachovať súčasný sklon fazety.
Ak ste doma a nôž sa vám zdá naozaj tupý a vy ho potrebujete núdzovo nabrúsiť, použite hrnček. Áno, to myslím vážne. Spodná hrana hrnčekov, tanierov a ďalšieho riadu z keramiky, býva bez glazúry. Prejdením po hrane tak môžete nôž naostriť.
Niektoré nože, obzvlášť potom z nerezových ocelí s vysokou tvrdosťou, sa zle brúsi. Použite diamantové brúsky. Jedine tie vedia svoju prácu urobiť spoľahlivo aj za týchto podmienok.
Po brúsení noža nezabúdajte na údržbu brúsnych nástrojov. Pri každom brúsení sa opotrebováva. Vďaka tomu vzniká tak zvané prebrúsenie (väčšinou u kameňov). Je potrebné raz za čas prebrúsiť samotný kameň, aby bol rovný. Rovnako tak dbajte na čistotu kameňov aj ostatných brúsnych nástrojov.
Ak máte správne nabrúsený nôž, môže si tento stav zachovať aj niekoľko mesiacov. Pochopiteľne sa o neho musíte starať. Inak tomu nie je ani u fazety. Ocieľka slúži k ostreniu noža. Slabou rukou uchopte ocieľku do ruky a jej hrot oprite o protišmykový povrch, ideálne o kuchynskú linku (vertikálne s pravým uhlom medzi ocieľkou a kuchynskou linkou). Nôž potom striedavo obťahujte po ocieľke z oboch strán. Netlačte, len ľahko prechádzajte v správnom uhle. Nôž si tak zachová ostrie po dlhú dobu.
Podobne ako všetko ostatné, aj brúsenie sprevádzajú často chybné tvrdenia.
Nenechajte sa mýliť. Ocieľka nôž ostrí, nie brúsi. Brúsenie na ocieľke je možné, ale je veľmi ťažké a vyžaduje veľkú zručnosť. Sami to radšej neskúšajte.
Ako som už spomínal, brúsenie na podobných zariadeniach je nezmysel. Nôž môžete jednoducho zničiť.
Súpravy brúsnych kameňov sú často pomerne drahé a práca s nimi nie je jednoduchá. Ak máte len jednu hrubosť kameňa, radšej si prikúpte ďalšie. Ideálne by ste mali mať 3-4.
Lacné nože nemusí byť nutne nekvalitné. Už som videl rad lacných nožov z ocele, ktorá bola používaná na oveľa drahších kusoch. Každý nôž musí byť ostrý. Inak sa neoplatí ho mať.
Veľmi ľahko sa môže stať, že ľudia nedokážu spoznať ostrý nôž, kým ho nevyskúšajú. Poznám to napríklad u svojich rodičov. Keď k nim prídem a chcem napríklad pomôcť s prípravou mäsa, argumentujú mi, že nože majú ostré. Je to len kvôli tomu, že neví, ako vyzerá naozaj ostrý nôž. Trpí tak zvanou domácou slepotou.
To som počul tiež niekoľkokrát. Ľudia si myslia, že moc ostrý nôž je nebezpečný. Naopak tupý nôž je oveľa viac nebezpečný, pretože svoju prácu nevykonáva ľahko. Často tak musí užívateľ pritlačiť, nôž sa zvezie a nešťastie je na svete.
Pri vyvíjaní moc vysokého tlaku pri brúsení dochádza k nerovnomernému odoberaniu materiálu. Čepeľ je tak zrelá na prebrúsenie
Tak sme sa po dlhých 3400 slovách dostali až na koniec tohto tému. Ako je vidieť, je brúsenie nožov skôr umenie než štandardná zručnosť. Každému radím, kúpte si napríklad brúsnu sadu CAKSS od Lansky alebo jej podobné. Brúsenie je veľmi jednoduché, dajú sa meniť brúsne prvky a mnoho ďalšieho. Samozrejme, ako každý chlap, chcem mať doma brúsik a vedieť si nabrúsiť nôž, rovnako tak, ako vyčistiť zbraň a podobné. Niekedy je však potrebné nechať veci na profesionáloch. Môžete mať nôž z ťažko brúsiteľnej ocele, ako je napríklad ELMAX. Potom dosiahnutie konzistentného ostria, takého, ktoré dlho vydržia a je spoľahlivé, môže byť veľmi ťažké.