Prístroje spadajúci pod označenie "Optický ďalekohľad / Teleskop" sú vo svojej najhlbšej podstate veci slúžiaci ľuďom k optickému priblíženiu (za pomoci dvoch sústav šošoviek, resp. zrkadiel - jedna je v objektíve a druhá v okuláru) určitej veci, ktorá ich zaujíma.
Aj keď majú ďalekohľady starších konštrukcií svoje čaro, to najlepšie a najpohodlnejšie, čo môže mať bežný vojak / survivalista / bushcraftér / milovník vtáctva / milovník krajiniek vo svojom vrecku a batohu, je dobrý trieder. Len pozor, nech máte ale správny typ - nemá cenu, aby ste si kazili oči po zdedenom delostreleckom trieder po dedovi (nie snáď, že by neboli u Bundeswehru kvalitné, len tie čiarky všade naozaj ruší a mätú ...).
Dnes už prevažne hlavne u moderných ďalekohľadov zákazníkov zaujímajú prakticky len dve veci: svetelnosť a zväčšenie. Keď vezmeme opticky účinnú plochu objektívu, to je tzv. apertúra / svetelnosť a pre zmenu pomer ohniskových vzdialeností objektívu a okuláru udáva zase jeho príslušné zväčšenie.
V závislosti na tom, ako sa líši ich konštrukcia objektívu sa moderné ďalekohľady v zásade delí na dve veľké skupiny:
Ľudia dnes majú navyše tendencie deliť ďalekohľady podľa toho, ako sú využívané:
Je jedno, aký je práve ten váš ideálny model ďalekohľadu, pri všetkých je nevyhnutné, dávať si mimoriadne dobrý pozor, aby ste sa s ním nepozreli do Slnka - zosilnené a koncentrované svetlo očiam veľmi škodí, čo dokazuje rad už oslepnuvších astronómov, ktorí namiesto čierne dosky / okuliarov použili vlastné oči.
Základným problémom u všetkých mobilných ručných a vreckových ďalekohľadov bola (a stále je) vždy ich dĺžka: treba u námorných modeloch sa to dalo vyriešiť známym zasúvacím tubusom (aj ten je preto občas niektorými historikmi zvaný "teleskop").
Jednoznačným zlepšením stavu konštrukcie ďalekohľadov sa stal až tzv. trieder (u neho sa medzi objektív a okulár ďalekohľadu vkladá dvojice hranolov, vďaka ktorej sa obraz "otočí aj skráti celková dĺžka konštrukcie" naraz). Potom už niekoho šikovného napadlo pridať k ďalekohľadom aj nitkový zameriavač a ich praktickosť razom stúpla o 100 %.
Keď zvažujete obstaranie nejakého ďalekohľadu, uvedomte si, že v ruke človek udrží vďaka kľudovému trasu zväčšenie maximálne okolo 7-10x, potom to už chce statív, prípadne iný fixačný bod: batoh na zemi, vetvu stromu, auto, ...
Sledovať nočnú oblohu ďalekohľadom s veľkým zväčšením je síce úžasné na jednu stranu (vyniknú slabšie veci typu galaxie, detaily na Mesiaci, Mliečna dráha, dvojhviezdy, hmloviny, ...), má to ale aj stránku tienistú - vždy vidíte len jednotlivé hviezdy, kdežto u triedera malého zväčšenia (6-8x) celej konštelácie hviezd (a tie sú úplne bezpodmienečne nutné k vašej prípadnej spoľahlivé navigácii!). Ideálne je samozrejme mať obidva modely - jeden malý ľahký prenosný trieder typu "stále pri sebe" a ďalší ďalekohľad ťažkotonážny, zato používaný len so statívom pre maximálnu kvalitu obrazu.
Celkom existujú štyri základné typy:
A tiež sa počas storočí vyprofilovali aj ďalšie pod-typy, ktoré v sebe rôzne typy šošoviek a zrkadiel kombinujú zároveň: patrí sem Schmidt-Cassegrainov ďalekohľad, Systém Maksutov-Cassegrain, ďalekohľad Schmidt-Newton, Klevcovov ďalekohľad a systém Ritchey-Chretien.