Čo robiť, keď zjete jedovatú hubu?

Slováci sú zbieraním húb preslávení. Kto si túto jeseň nevyfotil a nenazdieľal plný košík húb, ako by nebol. Napriek tomu sa ale aj skúsenému hubárovi môže niekedy prihodiť, že mu nejaký pokrm z húb „jednoducho nesadne“, omylom zamení druhy, alebo sa rovno priotrávi. Bezpečný zber húb má ale svoje zásady, ktoré treba dodržiavať. Poďte si spoločne s nami pripomenúť, akým chybám sa v lese vyvarovať, aké sú hlavné príznaky otravy a aká je prvá pomoc, keď k nej predsa len dôjde.

V slovenských lesoch nájdete celý rad výborných húb, ktoré vyniknú vo vašich omáčkach, smaženiciach či polievkach. Aby ste si ale z lesa namiesto kulinárskeho zážitku nepriniesli otravu jedlom, pripravili sme si pre vás niekoľko dôležitých informácií, ktoré vám môžu doslova zachrániť život.

TIP: Dobrá znalosť húb je dôležitá, ale rovnako tak aj správne vybavenie. Prečítajte si, ako vybrať ten správny hubársky nožík.

Bezpečný zber húb má svoje zásady, ktoré sú zároveň najlepšou prevenciou proti potenciálnej otrave hubami.

Ako predísť otrave hubami?

Ako takmer pri všetkých nebezpečných situáciách v našom svete, aj tu platí, že najlepším riešením je prevencia.

Prečítajte si 6 zásad, vďaka ktorým sa môžete otrave vyhnúť.

1. Zbierajte len huby, ktoré bezpečne spoznáte

Pokiaľ s hubárčením ešte len začínate alebo ste vždy zbierali iba pravákov, potom je lepšie do lesa vyraziť so skutočným odborníkom, ktorý vás s ďalšími druhmi húb starostlivo zoznámi. Ďalšou možnosťou je napríklad návšteva lesa s atlasom húb a následné preskúmanie rozdielov a vyvarovanie sa zámenám jedlých húb s tými jedovatými. Nespoliehajte sa stopercentne na aplikácie na rozpoznávanie húb, pretože ani tie nebývajú vždy neomylné.

Pokiaľ vyrážate do lesa na vlastnú päsť, nie je od veci hneď po návrate ukázať košík skúsenému mykológovi, ktorý vám huby pretriedi. V žiadnom prípade by ste ale nemali konzumovať hubu, pri ktorej si nie ste na 100 % istí tým, že je jedlá.

2. Vyvarujte sa ochutnávaniu

Niektoré druhy húb sú bez tepelného spracovania v lepšom prípade nejedlé, v tom horšom prípade môžu byť aj jedovaté. Na hubách sa tiež vyskytujú aj baktérie, ktoré vaše zažívanie dokážu poriadne potrápiť. Pokiaľ teda nie ste stratení v lese už druhý deň bez šance nájsť si iný druh potravy, potom odporúčame nechať si gurmánsky zážitok až na doma.

3. Pozor na igelitové vrecúška

Na huby vždy s košíkom, priedušnou taškou alebo krabicou. V igelitových vrecúškach sa huby pokrčia a zaparia. Vo výsledku potom z vrecka vyberiete ťažko identifikovateľnú zmes, ktorá si bude tak trochu žiť vlastným životom.

4. Nezbierajte premrznuté huby

Mrazom trpia hlavne hríby, pri ich konzumácii hrozí otrava. Pokiaľ na ne pri svojej prechádzke narazíte, rozhodne by ste si ich nemali pridávať do košíka. Po zmrznutí a opätovnom rozmrznutí totiž dochádza k rozkladu bielkovín, podobne je to u pokazeného mäsa.

Huby, ktoré prešli mrazom, menia svoje vlastnosti. Do košíka si ich radšej nepridávajte.

5. Huby čo najskôr spracujte

Izbová teplota hubám príliš nesvedčí, a preto je najlepšie ich okamžite po príchode z lesa spracovať. Starostlivo ich očistite a to, čo nezjete ten istý deň, uschovajte do chladničky alebo ďalej spracujte - môžete ich usušiť v sušičke, zamraziť alebo naložiť. Predídete tak rozvoju najrôznejších plesní a vyhnete sa pravdepodobným zdravotným komplikáciám.

6. Pre prípad potreby si uchovajte vzorku

Možno ste prehliadli, že ste do smaženice pridali aj nejedlý hríb žlčník. Pre všetky prípady je dobré si kus jedla uschovať do krabičky pre prípad, že by sa vám urobilo nevoľno. Lekár môže vďaka vzorke jedla lepšie určiť druh huby, po ktorej sa vám urobilo zle.

Aké sú príznaky otravy?

Prvé príznaky sa zvyčajne objavia v časovom rozmedzí od 30 minút do 7 hodín po požití jedovatej huby. Existuje však celý rad najrôznejších symptómov, ktoré môžu naznačovať, že vaše telo zápasí s otravou. Medzi najčastejšie príznaky otravy hubami radíme problémy tráviaceho traktu.

K prvým a najčastejším príznakom zvyčajne patria:

• nevoľnosť, 
  
• pocit na zvracanie, 
  
• hnačky a bolesti brucha. 
  

Okrem toho môžu byť prítomné aj psychické príznaky, ako je napríklad neprimeraná veselosť, nepokoj, trhavé nekoordinované pohyby, dezorientácia a dokonca aj sluchové a zrakové halucinácie.

K príznakom, ktoré si spočiatku obvykle nevšimneme, potom patria zášklby v lýtkovom svale, slabosť, pokles krvného tlaku, mierna teplota či zvýšená produkcia slín.

Česi sú v zbere húb a vytváraní kulinárskych špecialít majstri. Nezabúdajte ale na bezpečnostné zásady a zoznámte sa s postupmi prvej pomoci. Tieto znalosti sa v živote nestratia.

Čo robiť pri podozrení na otravu hubami

U väčšiny húb z našich lesov nie je riziko otravy až také dramatické. Pokiaľ vás netrápia neustávajúce hnačky a zvracanie, nasaďte najskôr aktívne uhlie, kľudový režim, dostatok tekutín a pozorne sledujte vývoj zdravotného stavu. Zvýšenú pozornosť je nutné venovať deťom a seniorom, u oboch skupín je vyššie riziko dehydratácie.

Kedy domáca liečba nestačí?

Domáca liečba rozhodne nestačí v prípade, že pozeráte niektorú z našich najjedovatejších húb:

• muchotrávku zelenú,
  
• muchotrávku bielu,
  
• muchotrávku snežnú,
  
• muchotrávku tigrovanú,
  
• pavučinec plyšový.
  

V tomto prípade bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc a pokiaľ možno, uchovajte si vzorku huby pre ľahšiu identifikáciu ťažkostí.

Pri otrave týmito hubami sa prvé príznaky objavia v rozmedzí 6 až 24 hodín po požití. V prvej fáze sa stretnete so silnými bolesťami brucha, neustávajúcim zvracaním a ťažkými hnačkami. Chorý je v dôsledku otravy zoslabnutý, klesá mu krvný tlak a je vysoko dehydratovaný. Táto fáza zvyčajne trvá od 3 do 5 dní.

V druhej fáze hnačky zvracanie a bolesti brucha ustupujú a na ich miesto nastupujú prejavy ťažkého poškodenia pečene a obličiek. Pacienti zvyčajne trpia bolesťami v pravom podrebrí a žltačkou. V niektorých prípadoch môže chorý upadnúť do bezvedomia. Pokiaľ sa nedostaví lekárska pomoc, potom človek obvykle umiera medzi 7. až 12. dňom otravy.

Prvá pomoc pri podozrení na požitie jedovatých húb

• Zistíme, čo sa stalo. Rýchlo vyspovedáme postihnutého/svedkov.
• Zavoláme rýchlu záchrannú službu na čísle 155 a neustále sledujeme jeho zdravotný stav.
• Pokiaľ je postihnutý pri vedomí a spolupracuje, vyvoláme zvracanie. 
  
• Zaistíme zvyšky húb, jedla, popr. zvratky a stolicu, na neskoršie určenie.
  
• Odovzdávame pacienta rýchlej záchrannej službe.