Huby v ČR: ktoré stretnete bežne a ktoré sú unikáty?

Každoročne na jeseň sa v bežnom Čechovi prebúdza to, čo v ňom po celý rok driemalo – skrytý (alebo menej skrytý) hubár. Ako dobre sa ale v hubách vyznáte? Je možné, že niektoré druhy míňate bez povšimnutia alebo sa ich bojíte zobrať…

Čím si už od nepamäti krátia Česi jeseň? No predsa zbieraním húb. Tento rok nám síce v rozlete bráni horúco a sucho, pokiaľ ale budete mať šťastie na dobrú lokalitu, svoj košík naplníte peknými kúskami. Než však zabalíte svoj hubársky nožík a vyrazíte, spozornite.

Pri zbere húb sa samo sebou vyplatí poznať druhy, ktoré zbierate. Niektorí hubári zbierajú dva tri druhy, iní majú repertoár oveľa rozšírenejší. A preto si v našom článku predstavíme huby, ktoré sú bežné, zároveň si ale ukážeme niekoľko unikátov.

1. Hríb smrekový (Boletus edulis)

Hríb smrekový, tiež známy ako pravák, smrkáč alebo hríb biely, je úplná klasika. Ako už napovedá jeho názov, vyskytuje sa predovšetkým v ihličnatých lesoch v blízkosti smrekov, výnimočne aj v zmiešaných a listnatých lesoch.

Možnosti jeho spracovania sú široké: hodí sa do omáčok, polievok, na vyprážanie, sušenie alebo nakladanie do octu.

Ľahko ho môžete zameniť za hríb dubový, hnedý alebo za nepopulárny žlčák (tiež horčiak) - tento spoznáte podľa bielych až ružovkastých rúrok na spodnej strane klobúka a horkej chuti.

Hríb smrekový je úplná klasika so širokým využitím v kuchyni.

2. Hríb žltomasý (Xerocomus chrysenteron)

Tento hríb poznáte skôr pod ľudovým pojmom babka. Ide o veľmi chutnú hubu, hoci má jednu zásadnú nevýhodu. A tou je jeho častá červivosť, preto sa nehodí na sušenie. Rastie prevažne na vlhších miestach, kde je menší porast. V kuchyni má všestranné využitie a rozhodne sa odporúča okamžité spracovanie.

Hríb žltomasý alebo babka. Táto huba je určená na rýchlu spotrebu a nie je vhodná na sušenie.

3. Hríb hnedý (Xerocomus badius)

Aj s týmto hríbom (často zvaným aj suchohríb) sa stretnete pomerne často. Rastie v ihličnatých aj zmiešaných lesoch. Pri nakrojení niekoho môže prekvapiť, že dužina slabo zmodrie, to je ale úplne normálne.

Výhoda tohto hríbu je, že na rozdiel od „babky“ tak ľahko nepodlieha červivosti. Býva ale vítanou potravou pre hlodavce, a tak na jeho klobúku bohužiaľ často objavíte odtlačky ich zubov. Kuchynské spracovanie je rovnako široké ako u vyššie spomínaného hríbu smrekového.

Pri hríbe hnedého vás pri nakrojení môže prekvapiť zmodranie. To je ale v poriadku.

4. Kremenáč osikový (Leccinum aurantiacum)

Z názvu vyplýva, že sa s týmto druhom kremenáča často stretnete v blízkom okolí osík. Nie je to ale pravidlom. Kremenáč osikový patrí k najobľúbenejším druhom kremenáčov, ktoré u nás rastú. Hodí sa ku všetkým kuchynským úpravám a skvelý je na hubové rezne.

Už ste skúšali rezne z kremenáča?

5. Kozák brezový (Leccinum scabrum)

Kozák brezový sa vyskytuje pod brezami. Možno si ho pomýliť napríklad s kozákom osikovým. Odporúča sa zbierať mladé plodnice, pretože staršie huby bývajú veľmi často napadnuté hmyzom. V kuchyni majú opäť všestranné možnosti na spracovanie.

Kde nájdete kozák brezový? Predsa tam, kde rastú brezy.

6. Bolcovitka bazová (Auricularia auricula-judae)

Možno ju poznáte ako judášovo ucho. Traduje sa, že táto huba rástla na strome, na ktorom sa Judáš obesil. Oddávna patrí k dôležitým hubám východnej medicíny. Nájdete ju na živých alebo odumretých vetvách bazy čiernej, ale rastie aj na listnatých stromoch a ostatných kríkoch.

Judášovo ucho môžete zbierať v čerstvej aj suchej podobe. Pri zbere je dôležité vyhnúť sa plodniciam, ktoré sú porastené riasami. Hodí sa na sušenie, sušenú hubu ponorte pred ďalším spracovaním na niekoľko minút do vriacej vody.

Boltcovku bazovú možno poznáte pod názvom judášovo ucho.

7. Líška obyčajná (Cantharellus cibarius)

Líšku, niekedy aj „kurča“ alebo „kuriatko“, poznajú skôr staršie generácie hubárov. Prečo? Ešte pred časom sa v našich lesoch kvôli znečisteniu, práškovaniu a kyslým dažďom takmer nevyskytovala. Postupne sa ale do českej prírody vracia.

Líška rastie v machu, tráve alebo v čučoriedke blízko smrekov a borovíc. Skvele chutí v smotanových omáčkach, polievkach alebo ako naložená v octe. Vyžaduje dlhšiu tepelnú úpravu.

K radosti hubárov sa líšky po rokoch vracajú do českej prírody.

8. Choroš orieš (Polyporus umbellatus)

Plodnice tohto choroša môžu byť takmer pol metra dlhé. Obvyklá dĺžka je 10-40 centimetrov. Choroš je pomerne vzácny. Aj keď jeho meno vraj v čínštine znamená „prasačí výkal“, v tradičnej čínskej medicíne je veľmi obľúbený pre jeho pozitívne účinky na zdravie.

Choroš je pomerne vzácny, v čínskej medicíne sa ale jedná o významnú hubu.

Rastie od júna do októbra v zmiešaných lesoch, poprípade blízko hrádzí rybníkov, na kmeňoch, prípadne koreňoch dubov alebo hrabov. Z kulinárskeho hľadiska je jedlý a veľmi chutný, avšak na sušenie sa nehodí. Lahôdkou býva choroš po naložení do octu.