Konštrukcia spacákov

  Nikto a nič vám dnes nebráni v tom, zaobstarať si spací vak, ktorý prežije aj tie najväčšie lokálne mrazy (cca -40 °C), len ale myslite na to, že jeho váha a objemnosť sa po čase (alebo priamo celoročnom systematickom ťahaniu) docela aj prednesie. Nehovoriac o tom, že sa v ňom za horúca rovnako nedá moc dobre spať a len sa zbytočne v lete zľahne.

Na podobnom spacáku sa dá spať aj v lete, na jar či jeseň ako na podložke, ale oveľa lepšie sa javí kombinácia mať spacákov viacero (minimálne dva) a tie striedať podľa potrieb. Ťahať totiž len spacák do tej najväčšej zimy (hravo okolo 2-2,5 kg), to je nepríjemné jednak z dôvodu jeho váhy a tiež, už pri teplotách okolo nuly vám v ňom bude solídne horúco, takže sa moc nevyspíte.

S ohľadom na fakt, že je človek svojou konštrukciou (žiadna srsť ani ochlpenie, čo by si stálo za reč) a tepelným režimom určeným do rovníkovej Afriky (keď posadíte nahého človeka do zimného dňa, do hodiny je po ňom, čo sa nedá povedať napríklad o medveďovi), odkiaľ sa rozšíril po celej Zemi vďaka vyššej inteligencii a teda následnému ovládnutiu stavby prístrešia aj ohňa, čo mu sprístupnilo doslova celú Zem. Dnes sú teda pred ním v zásade dve možnosti - buď si postaví prístrešie alebo bude nosiť svoje "osobné prístrešie"/spacák, prirodzene, najlepšia je kombinácia prístreších oboch (tj. stan/celta + spacák), pretože o to viac má potom ľudská myseľ možnosť si veci prispôsobiť podľa svojho gusta v prípade nejakého zádrhelu.

Pripomíname aj to, že aj ten najlepší spací vak je dosť na nič, keď si pod neho nedáte zodpovedajúcu podložku/karimatku/alumatku. Izolácia aj pohodlie je s podložkou skrátka niekde úplne inde a nemusí ísť vôbec o zimné mesiace. Tu platí väčšinou jednoduchá rovnica = čím hrubšia podložka, tým lepšia izolácia a naopak, čo robí z tých úplne najväčších síce spánkovo luxusnú, ale celkom logicky už trošku neskladnú záležitosť.

Ako funguje tepelná izolácia?

Keďže je u spacákov tou najdôležitejšou hodnotou práve faktor, ako dobre ochráni svojho majiteľa pred zimou, nie je iste žiadnym prekvapením, že sa v tejto veci rozšíril celý rad predpisov a štandardov. Ku lepšej prehľadnosti v ponuke na lokálnom trhu však nijako nepomáha to, že u nás, ako v ČR, žiadna medzinárodná norma nemá platnosť, takže sa bežne dá naraziť na cca 3-4 formy označovania. Nehovoriac o tom fakte, že sú to všetko len veľmi veľmi informatívne hodnoty, keďže pohodlie ovplyvňujú doslova desiatky vecí: vlhkosť vzduchu, únava vlastného tela, prúdenie chladného vzduchu nad zemou, subjektívne vnímanie kvôli chorobe radikálne zníženej atď.

U typicky zahraničných spacákov nájdete údaje tieto: napríklad u Nemecka možno naraziť na udávanie ako-tak pohodlných teplôt so štyrmi údajmi podľa DIN 7943. To zase v USA všetko sleduje štandard F 8.22.01 (podľa ASTM). Ba čo viac, v USA je bežné našťastie udávať aj ďalšie zaujímavé veci a údaje - napríklad hrúbka vrstvy slúžiaci k izolácii znie v origináli "loft".

V ČR sa zďaleka najčastejšie zase udávajú tri teploty: prvá je horná hranica tepelného komfortu (po ňom sa budete už len potiť, našťastie sa ale dá typicky spacák rozopnúť a odvetrávať podľa potreby). Ďalšia je spodná hranica tepelného komfortu udávajúci teploty, kedy sa bežný oblečený človek ešte vyspí nerušene (pozor, to všetko ale platí pre optimálne a ideálne podmienky, ktoré málokedy nastávajú!). A do tretice tu máme teplotu prežitia, teda teploty, kedy vás spacák ochráni pred umrznutím a zachová telesné funkcie, ale nevyspíte sa už ani omylom.

  Skombinovať spací vak aj stan (alebo aspoň celtu), to je osvedčený trik, navyše vám to dáva ďalší zaujímavý priestor pre manévrovanie. Naviac sa dá kombinovať stan letný a zimný spacák alebo naopak podľa aktuálnych potrieb alebo sľubovaného počasia.

Ako presne spací vak hreje?

Aby sme hneď na úvod uviedli túto vec na pravú mieru, technicky vzaté sa nejedná o hratie v doslovnom fyzikálnom zmysle, ale skôr o izolovaniu a zadržaniu nášho vlastného tepla. A to závisí práve na jeho špecifickej konštrukcii, použitých materiáloch a doslova nespočtu ďalších vplyvov.

Keďže sa vyššie povedané pomerne zle odhaduje, nezostáva človeku nič iné, než sa riadiť ďalšími vecami, ktoré sa aspoň nejako zmerať dajú: hrúbkou a typom izolačnej náplne, rafinovanou konštrukciou, ... Konštrukcia by skrátka mala zabraňovať stratám a zbytočné prílišnej internej cirkulácii vzduchu.
Tromi najväčšími problémami (a v lokálnom uhlíkovom vesmíru, obávame sa, absolútnymi fyzikálnymi nevyhnutnosťami...), ktoré sa budú snažiť vám spanie znepríjemniť, budú konvekcia, kondukcia a radiácia:

1. Konvekcia - ide o straty spôsobené vzduchom či presnejšie jeho prúdením. Aj fyzika vo vašom spacáku samozrejme naďalej funguje a teplý vzduch má tendenciu stúpať nahor a studený sa tlačí nadol. Väčšinou sa jedná o vec skôr zanedbateľnú (cca okolo 5% zo všetkých teplotných strát). To ale platí výslovne len a vtedy, ak nie ste na priamom vetri. Potom sa totiž všetko hravo vyšplhá aj na 30%! Je preto úplne kľúčové nebyť v zimných mesiacoch na priamom vetri (bohato postačí koľkokrát aj samotná menšia celta ako vetrový nárazník - ak ju máte kam uviazať samo...), prípadne si vyberte spacák taký, ktorý s tým počíta vo svojom ďalším vonkajším izolačným opletu.

2. Kondukcia - teraz tu máme pre zmenu straty spôsobené vedením. Človek má istú váhu, ktorú jeho telo tlačí vďaka gravitácii na nadýchanú izolačnú vrstvu a stlačí ju na oveľa menší priemer. Najviac sa s týmto typom strát stretneme pri zemi, pretože vedenie tepla vzduchom je doslova zanedbateľne malé (1% pri moderných typov materiálov). Celé to negatívne ovplyvňuje aj vlhkosť vzduchu a pozitívnu hrúbku danej vrstvy. Pozor hlavne na to, že straty vedením sa zvyšujú až na 40-60% z celku vtedy, keď je všetko mokré (pripomíname radšej, že k vlhkosti sa dá dopracovať dvoma cestami - vlhkosťou z ľudského tela, ako je pot a moč, nepríjemné je ale pochopiteľne aj akékoľvek navlhnutie zvonku).

3. Radiácia - čo sa týka strát tepla vyžarovaním, tak to sa pohybuje medzi 40-60% strát. Aby človek toľko neodrážal energiu v infračervenom spektre, dá sa tomu zabrániť pridaním známej hliníkovej vrstvy, poprípade čohokoľvek podobne odrazivého, čo len časť tepla pohltí a väčšinu zasa odrazí späť (špeciálne pokovované vrstvy vráti 50-70% tepla späť). A keďže je to stály proces, celkovo zníži straty tepla o 8-12%. Celé to má ale jeden nepríjemný zádrhel - priedušnosť tým výrazne utrpí.

Najvyššie odráža svetlo a teplo farba biela a naopak najlepšie pohlcuje zase čierna.

Aké izolačné náplne sa užívajú u spacích vakov?

Keďže v týchto veciach existujú desiatky a desiatky ďalších pod-typov všelijakých inovácií a prototypov, obmedzíme sa len na tie najznámejšie a najrozšírenejšie:

1. Duté vlákno - keď sa na ne pozriete v reze, zistíte, že sú duté. Aj dlhšiu trvanlivosť dutých vlákien a teda udržanie si vlastností je tu dlhodobo na solídnej úrovni.

2. Mikrovlákno - zatiaľ čo dnes používaná duté vlákna majú cca 20 - 30 mikrometrov, mikrovlákna, ako konieckoncov napovedá aj ich meno, majú cca 3-8 mikrometrov. To značí, že na jednotku váhy má mikrovlákno viac vlákien (10-15x), čo zaistí lepšiu a hustejšiu izolačnú štruktúru, ktorá sa odrazí na o 10-50% lepších izolačných parametroch. Odolnosť voči ohybu ale nie je zrovna skvelá a ľahšie ho zľahnete (mikrovlákno je síce ľahší a ľahšie ho zbalíte, ale tiež aj drahšie a má v priemere kratšiu životnosť proti dutému vláknu).

  Perie je vynikajúca voľba aj do tých najhorších podmienok, však musíte si byť vedomí jeho hraníc a možností alebo potenciálnych zmien v jeho tepelnej izolácii pri určitých okolitých lokálnych zmenách, najmä za vyššieho vlhka a pod.

3. Perie - na svete by ste len horko ťažko hľadali iný materiál, ktorý by bol počas rokov a tisícročí lepší a viac preverený, než práve perie. To je cele prírodný materiál so špičkovou stlačiteľnosťou a nemenej skvelou stálosťou tvarov. Oné čísla u páperových spacákov zase udávajú pomer medzi perím prachovým a bežným (90/10, 80/20, ...). Mať iba perie prachové nie je žiaduce, pretože práve perie veľké napomáha "nabrať tvar". V súvislosti s páperovými spacákami sa tiež dá naraziť na tzv. "plnivosť"/cuin, ktorá udáva, aký objem v kubických palcoch je perie schopné zabrať (tak námatkovo páperie má 400-1000 cuin, zmes 90/10 už len o cca 8% menej atď.). Je to dnes celé prísne laboratórne meraný proces, takže sa nemusíte báť sa na neho spoľahnúť. Ani perie však nie je bez chýb - bežne si udržuje asi 10-13% vody (+/- ideálny stav pre naše podnebie), keď je pod týmto stavom, preschne a láme sa, keď je príliš vlhké, zľahne sa o to viac (a tým, ako už dobre vieme z predchádzajúcich kapitol, trpí izolácia). O perie sa človek skrátka musí starať a chrániť ho, ako to len ide, pred zvlhnutím. A ako hovoria početní znalci z brandže, sušiť ho priamo na Slnku rýchlo a šokom tiež nie je ideálne...

Ako bývajú spacie vaky konštruované?

Na tepelný komfort aj celkové izolačné vlastnosti má samozrejme nezanedbateľný vplyv aj to, ako je všetko poskladané a skonštruované. Ide o to, že komory + materiál majú zabezpečiť to, aby sa napríklad perie nezosypalo na jedno miesto a ako-tak si zachovalo rovnomerné pokrytie po celej dĺžke. Tieto tvary sa líšia výrobcu aj podľa teplôt, do akých je ten či onen spacák určený.

Čo sa týka tvaru „O“, tak ten z oku vyzerá ako rad k sebe prišitých očiek. Je to skôr doména lacnejších modelov (malá vrstva v bokoch = najväčšie straty), pretože tie fajnovejšie väčšinou mávajú vrecko typu „V“ zabraňujúci vyslovene hluchým studeným miestam. Absolútne najlepší je však konštrukcie tvaru "H" (rovnomerné a praktické vždy a všade).

Trochu iné je to u umelých materiálov, ktoré sa nesesypávajú po vzore peria, ale sú umiestňované do akejsi sendvičovej konštrukcie u celého veľkého umelého rúna.

Správna veľkosť je všetkým

Nesmierne dôležitým faktorom pre spacáky je aj vlastná telesná veľkosť. V prvom rade samozrejme preto, aby vám zo spacáku netrčali ruky a hlava 30-40 cm mimo, avšak celé je to skôr o tom, že telo určitej veľkosti perfektne vyhreje určitý priestor rýchlejšie či pomalšie. Týmto teda padá aj fáma, že čím väčší spacák, tým aj lepšie - to v žiadnom prípade, pretože tým viac sa potom "nadrete" pri jeho vyhrievaniu. A naopak, moc malé vreco zase rýchlo šľahne a bude sa zdať výrazne studenšie.

Spacákové konštrukčné špecialitky alebo na čo ešte pamätať?

Väčšina ľudí sa zameriava u svojho potenciálneho ďalšieho spacáku len na samotnú izoláciu a tým to pre nich hasne, to je ale bohužiaľ omyl, ktorý ich môže stáť nejednu prebdenú noc. Ide o to, že prvotriedne musí byť aj konštrukcia (a poloha) zipsov (rozopnete ho aj vo vnútri skrčení?), všelijaké golieri okolo hornej časti (garantujeme vám, že keď už nikde inde, hlava vám bude mrznúť z dôvodu dýchania a kondenzácie vlhkosti). Práve na kapucni by ste u zimného spacáku rezignovať nemali. Čo je tam naopak absolútne zbytočné, tak moskytiéra, pretože ak potrebujete moskytiéru, nepotrebujete zimný spací vak a naopak - v lete (len s moskytiérou všitou pre hlavu) by ste sa v ňom uvarili.

  Vybrať si pre svoje potreby perfektný spacák, to je veľmi zásadný krok, ktorému by malo predchádzať prebratí tejto problematiky so známymi, odborníkmi či všetko prekonzultovať s rôznymi internetovými zdrojmi. Pokúste sa to preto radšej zbytočne neunáhliť.

Do skutočne veľkých zím je nevyhnutná aj nejaká forma zatepľovacieho goliera, ktorý by mal byť a ísť pohodlne obtočiť okolo krku. Ak je pod nulou, neodporúča sa spať bez neho, pretože inak skončí nemalá časť z vydýchanej vlhkosti vo vašom spacáku. Niekomu napodiv vyhovuje aj kombinácia dýchania cez bežnú šatku + čokoľvek ďalšieho na seba dávate (vlhkosť samozrejme pochytá on).

A kvalitnému zimnému spacáku by v žiadnom prípade nemala chýbať ani tzv. zatepľovacia léga. To je krytie a akási chlopňa zakrývajúca zips, ktorá musí byť samozrejme v správnom tvare, aby fungovala tak, ako má. Ide o veľmi dôležitú súčiastku celého spacáku, pretože práve zipsy sú miesta, kde je kontakt medzi telom a okolím najviac poznať a teda sú aj na akékoľvek straty najnáchylnejšie!

Tiež je dobré si uvedomiť, ak hľadáme skôr spací vak múmiového typu alebo "dekového".

A čo poťahové materiály?

Každý slušný moderný spacák by mal používať niektorý z moderných spôsobov a aktívnych vonkajších ochrán. Všelijaké vonkajšie mikrovláknové tkaniny pomôžu svojou priedušnosťou, pevnosťou, ľahkosťou a napriek tomu odolnosťou na vodu. Nepísaným štandardom je dnes PAD (to sú polyamidové tkaniny s úpravou proti lepšej vodoodpudivosti). To je rozumný kompromis medzi ochranou a napriek tomu priedušnosťou.

Výrobcovia sa dnes síce doslova predháňajú, kto ponúkne atraktívnejšiu kombináciu vlastností, takže sa nám objavujú materiály ako Tactel®, Pertex® alebo dokonca Silz Micro®. Každopádne každý, kto zrovna neplánuje zdolať na psím záprahu Aljašku a spať na kryhe ľadovej, si však zrejme vystačí aj so štandardom...