(Ne)jedovatí hady v našej prírode a prvá pomoc pri uštipnutí

V českej prírode sa nachádza len 5 druhov hadov, z ktorých 4 sú zástupcami nejedovatých užoviek. Posledným zástupcom je vretenica obyčajná, ktorá je jediným jedovatým hadom u nás. Aj napriek svojej povesti je ale vretenica oveľa menej nebezpečná, než poznáme z krčmových príhod. Rozoznáte ju od ostatných hadov v našej prírode? A viete, ako reagovať na jej uštipnutie?

1. Užovka obojková

Užovka obojková je najrozšírenejším hadom u nás a môžete ju stretnúť na celom území Českej republiky. Spoľahlivo ju spoznáte podľa sfarbenia hlavy, na ktorej má typické svetlé až žlté škvrny v tvare polmesiaca. Tieto škvrny sú navyše na oboch stranách lemované čiernou farbou.

Telo užovky môže byť ako hnedé, tak aj sivé či modrasté. Spodná časť užovky je obvykle čierna s nepravidelnými bielymi škvrnami. Svojou dĺžkou sa radí skôr medzi menších zástupcov v hadej ríši, samce dorastajú do dĺžky medzi 50 až 85 cm, naopak samice sú obvykle mohutnejšie s dĺžkou od 60 do 150 cm.

Užovku obojkovú najčastejšie nájdete v okolí vody, a to predovšetkým z toho dôvodu, že je pomerne dobrým plavcom. V blízkosti stojatej aj tečúcej vody číha hlavne na obojživelníky, jašterice a hmyz. Najčastejšou korisťou bývajú skokani a ropuchy.

Najrozšírenejším hadom v českej prírode je užovka obojková.

2. Užovka stromová

Tento druh užovky sa v Českej republike vyskytuje iba na niekoľkých málo miestach. Naraziť na ňu môžete napríklad v Bielych Karpatoch, Podyjí a na Karlovarsku. Užovka stromová stavila pri výbere kamufláže na žltú a olivovú farbu.

Celé jej telo pokrývajú malé svetlé škvrny, brucho je svetlo sivé až žltkasté. Veľkou zaujímavosťou je sfarbenie mláďat, ktoré sa svojim sfarbením výrazne odlišujú od dospelých jedincov a vzhľadom skôr pripomínajú užovky obojkové. Užovka stromová obvykle dorastá do dĺžky medzi 90 až 140 cm.

Jedálenček užovky stromovej tvoria predovšetkým hlodavce, obojživelníky, jašterice a vtáky. Obzvlášť ľahkou korisťou sú pre užovku napríklad vajcia či vtáčie mláďatá.

3. Užovka podplamatá

Pokiaľ by ste chceli túto užovku zahliadnuť vo voľnej prírode, potom by ste sa rozhodne mali vydať do blízkosti väčších riek. Užovka podplamatá sa najčastejšie vyskytuje v povodí Berounky, Sázavy, Moravy a Dyje.

Sfarbenie je obvykle hnedé, ale k videniu bývajú aj iné farebné odtiene. Na hnedom základe potom dominujú tmavé a svetlé škvrny, ktoré svojim umiestnením pripomínajú šachovnicu. Brucho je čiernobiele so škvrnami, ktoré pripomínajú kocky či pruhy. Tieto škvrny často vytvára kockovanie a niekedy aj náznak čierneho pruhu. Užovka podplamatá najčastejšie dorastá do veľkosti od 80 do 100 cm.

Ako sme už spomenuli na úvod, užovka podplamatá je veľmi viazaná na okolie vody, predovšetkým na rieky a nemá rada stojatú a bahnitú vodu. Hlavnou zložkou jej potravy sú ryby a obojživelníky.

Užovka podplamatá sa najčastejšie vyskytuje v okolí vody.

4. Užovka hladká

Posledným zástupcom užoviek je užovka hladká, ktorá svojim sfarbením môže pripomínať vzhľad vretenice. Túto užovku nájdete na celom území Českej republiky, vyžíva sa v prítomnosti krovín a kameňov. Základným podkladom je hnedá a sivá farba, na ktorej vynikajú malé hnedé škvrny. Tieto škvrny sú zoradené za sebou a môžu vyvolávať dojem jednotných pásov.

Od vretenice ju rozoznáte predovšetkým pri bližšom obhliadaní. Vyššie spomínané škvrny totiž netvoria celistvý pruh, ako je to u vretenice. Užovka hladká dorastá do veľkosti 50 až 70 cm. Hlavnou zložkou potravy sú jašterice, príležitostne aj hlodavce a hmyzožravce.

5. Vretenica obyčajná

Po neškodných užovkách sa teraz dostávame k nášmu jedinému jedovatému zástupcovi hadej ríše. Vretenica obyčajná sa okrem nížin vyskytuje takmer na celom území Českej republiky. Samce a samice sa od seba odlišujú svojim sfarbením. Samce majú skôr sivohnedé či striebristé sfarbenie s veľmi výrazným chrbtovým pruhom. Oproti tomu samice sú skôr hnedé až červené s menej viditeľným chrbtovým pruhom.

Hlavný poznávací znak vretenice, teda kľukatá čiara, je tvorený z na seba nadväzujúcich kosoštvorcov. Nie u všetkých zmijí je ale tento hlavný znak dobre viditeľný, existujú napríklad aj úplne čierne exempláre. Vretenica obyčajná dorastá dĺžky od 60 do 75 cm.

Vretenica dáva prednosť vlhkým a chladnejším miestam s prístupom slnečného svetla. Typicky ju tak stretnete na okraji lesa alebo na kamenistej stráni. Nemá rada nížiny, obvykle ju nájdete až v stredných a vyšších polohách. Hlavnú potravu tvoria drobné cicavce, ďalej jašterice a žaby.

Vretenica obyčajná je jediný jedovatý had u nás.

Aké nebezpečné je uštipnutie?

Pri uštipnutí je najdôležitejšie zachovať pokojnú hlavu a rýchlo sa zorientovať v tom, aký had vás práve ochutnal. Môže sa totiž stať, že vás užovka len chcela odohnať zo svojho územia, a tak sa rozhodla, že vám dá menšiu lekciu. Uhryznutie užovkou je síce nepríjemné a bolí, rozhodne vás ale neohrozí na živote.

Ak ste sa dostali do krížika s vretenicou, je možné, že vás podobne ako užovka len výhražne uhryzla, pretože si na vás nebude búchať svoj drahocenný jed. Rovnako tak je možné, že vstrekla jed do vašej topánky alebo oblečenia a potom vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Je ale dobré vedieť, že aj keď do vás vretenica naozaj vypustí svoj jed, potom sa zdravý dospelý človek nemá čoho obávať. Pre spôsobenie vážnych zdravotných komplikácií by bola potrebná štvornásobná dávka jedu.

Aké sú príznaky otravy?

Z tých menej závažných je to napríklad bolesť v mieste poranenia, miestny opuch a zdurenie miestnych lymfatických uzlín. Stredne ťažká až ťažká otrava je pomerne vzácna, pokiaľ sa ale prejavia nasledujúce príznaky, je nutné spozornieť a vyhľadať lekársku starostlivosť.

• nevoľnosť,

• bolesť brucha,

• zvracanie,

• hnačka,

• zimnica či zvýšená teplota.

Pozor si musia dať najmä alergici, ktorým môžu opuchy v oblasti pier, jazyka a tvárí spôsobiť dychové ťažkosti. U vážnych prípadov sa môžu dostaviť poruchy vedomia a modravé sfarbenie kože.

Viete, ako reagovať pri uštipnutí vretenicou?

Prvá pomoc pri uštipnutí

• Upokojte pacienta a znehybnite postihnutú končatinu.
  
• Ranu dezinfikujte a nechajte voľne krvácať (časť jedu sa vyplaví).
  
• Postihnutú končatinu umiestnite pod úroveň srdca (ruka visiaca z nosidiel).
  
• Okolie rany chlaďte (končatina začne čoskoro opúchať).
  
• Prevezte pacienta do nemocnice.

3 najčastejšie mýty o hadím uštipnutí

Ohľadne prvej pomoci pri uštipnutí hadom koluje množstvo mýtov. Vybrali sme si pre vás tie najnebezpečnejšie, ktoré môžu narobiť viac škody ako úžitku.

1. Zaškrtím končatinu a zabránim prietoku jedu.

Postihnutú končatinu v žiadnom prípade nezaškrcujte. V lepšom prípade môžete dotyčnému spôsobiť prechodné problémy, v tom horšom kvôli vám môže prísť o končatinu. A to navyše úplne zbytočne, pretože je dokázané, že škrtidlo nedokáže zastaviť šírenie jedu.

2. Proti jedu najlepšie pomôže oheň!

Vypaľovaním rany pacientovi opäť len ublížite, a to bez akéhokoľvek prínosu. Pokiaľ chcete ranu vydezinfikovať, radšej použite klasické dezinfekčné prípravky.

3. Ten jed vysajem, žiadny strach!

Možno tušíte, že ani to nebude ten správny spôsob ošetrenia rany. Utečenému človeku tým vôbec nepomôžete a okrem toho sa vystavujete zbytočnému riziku. Jed môže totiž cez drobné ranky vo vašich ústach preniknúť do vášho tela a razom je na svete ďalší pacient s otravou.