Noha človeka – a máme na mysli predovšetkým chodidlo – dokáže pri intenzívnej chôdzi, behu či športovej aktivite vypotiť až niekoľko decilitrov tekutiny. Na to treba myslieť ešte predtým, než si ráno navlečieme čisté ponožky a na ne pohorky, ktoré väčšiu časť vlhkosti z chodidla prijmú do seba. A odtiaľ potom vzniká nepríjemný a nám dobre známy zápach po tom, čo si z unavených nôh popoludní či na večer pohorky zložíme.
Najprv sa pozrieme na pár preventívnych tipov, pretože zápachu z topánok sa aspoň čiastočne dá zbaviť skôr, ako vôbec vznikne. Potom budú nasledovať tipy na kroky, ktoré môžete vykonať vo chvíli, keď už topánky zapáchajú.
Stav vašich topánok na konci dňa ovplyvňujú aj také „detaily“, ako sú ponožky, ktoré si do nich oblečiete. Hrúbku ponožiek prispôsobte ročnému obdobiu, respektíve vonkajšej teplote (pretože ako vieme z uplynulých mesiacov, aj zima môže vyzerať ako jar – a naopak).
Najdôležitejší je použitý materiál. Nemalo by ísť o čistú bavlnu, ktorá vlhkosť od nôh síce nasaje, ale potom už nepustí ďalej. Výsledkom je zaparená noha. Bavlna by tak mala byť kombinovaná so syntetickými materiálmi (prípadne obohatená o prímes nanočastíc striebra) a v ideálnom prípade môžete zvoliť ponožky z merino vlny, ktorá má z prírodných materiálov tie najlepšie vlastnosti pre pohyb v prírode. Dokáže totiž zahriať, aj keď je vlhká, a jej prirodzené antibakteriálne vlastnosti zabraňujú nadmernému vzniku zápachu.
Nielen voľba ponožiek, ale aj samotných outdoorových topánok je pre aspoň čiastočnú redukciu zápachu po celodennom nosení zásadná. Topánky by mali mať tú správnu skladbu, aby účinne odvádzali pot a kondenzovanú vlhkosť na svoj povrch. Po prvé by nemali byť celokožené, pretože vyčinená koža skrátka pri odvode vlhkosti príliš účinná nie je.
Topánky by mali byť vybavené tou správnou membránou. Ideálne Gore-Tex, prípadne analogickými riešeniami iných značiek. Membrána Gore-Tex je postavená na báze veľmi drobnej sieťoviny, ktorej jednotlivé prieduchy sú výrazne menšie ako kvapka vody, ktorá by dovnútra mohla preniknúť zvonku, a naopak výrazne väčšia ako molekuly vlhkosti, respektíve potu, ktoré tak môžu jednoducho prechádzať smerom na povrch.
Tento bod platí samozrejme iba v prípade, že je vonku vhodné počasie. Kedykoľvek budete na svojej túre robiť prestávky, zložte si topánky aj ponožky a nechajte nohy chvíľu relaxovať. V lete môžete prestávky voliť v blízkosti vodných plôch, potokov alebo riek, kde si chodidlá namočíte a krásne zregenerujete. Pokiaľ takú prestávku urobíte trikrát, štyrikrát denne, bude zápach z topánok na konci dňa oveľa menej výrazný.
Niekedy však ani najlepšia prevencia nepomôže. Čo teda robiť, keď už topánky zapáchajú? Zápachu z obuvi sa našťastie vo väčšine prípadov môžeme zbaviť pomerne ľahko. Stačí len podniknúť niektoré kroky, z ktorých minimálne časť je inšpirovaná radami našich babičiek.
Ak dôjdete na miesto určenia vo chvíli, keď slnko ešte svieti, nie je nič jednoduchšie, než topánkam čo najviac uvoľniť šnúrky, vytiahnuť jazyk a vnútro obuvi vystaviť priamym slnečným lúčom. Ultrafialové (UV) žiarenie je totiž prirodzene antibakteriálne. A kde sa nemnožia baktérie, nemá ani zápach šancu.
Lenže pozor - je to dvojsečná zbraň. UV žiarenie totiž pri dlhodobejšom pôsobení zároveň degraduje povrch tkanín. Preto je pri takomto postupe vhodné zabaliť tú časť povrchu topánok, ktorú slnečným lúčom vystavovať nechceme, do kusu nejakej látky, ktorej degradácia slnečnými lúčmi nám tak vadiť nebude. Tu však hovoríme o dlhodobejšom pôsobení - pokiaľ si niekde budeme dávať hodinu pauzu, nemusíme zakrývanie topánok nijako riešiť. Na slnku ich beztak máme celý deň, aj v priebehu toho, kedy ich máme nasadené na nohe.
Jedlá sóda pohlcuje pachy a neutralizuje ich. To väčšina z nás pozná z kuchyne a niektorí aj z domáceho upratovania. A prečo to nevyskúšať aj pri topánkach? Akonáhle dôjdete domov v zapáchajúcich pohorkách, posypte ich zvnútra jedlou sódou a tú nechajte pôsobiť zvnútra. Ráno len sódu vytrepte a prípadné zvyšky vysajte. Zápach by mal byť oveľa menej intenzívny, než bol večer. Podobne účinné ako jedlá sóda je pri pohlcovaní pachu aj tuhé mydlo.
Mráz zabíja baktérie. A ak máte voľné miesto v mrazničke, môžete namiesto jedlej sódy využiť aj túto účinnú metódu – jednoducho toto voľné miesto využite na uloženie obuvi. Z hygienických dôvodov však topánky zabaľte do nepriedušne uzavretého vrecka alebo tašky, zvlášť pokiaľ je zvyšok mrazničky zaplnený potravinami.
Ak majú vaše topánky vyberateľné vložky, môžete ich vyčistiť zvlášť. Dbajte pritom na odporúčanie výrobcu topánok (alebo vložiek samotných, pokiaľ ste si ich dokúpili zvlášť). Pokiaľ je vložky možné prať v práčke, máte vyhrané. V opačnom prípade ich čistite výhradne ručne, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Pokiaľ doma máte mačky, potom asi viete, že je ohromný rozdiel v tom, keď taká mačka vykoná potrebu do podstielky, alebo niekam inam. Tento rozdiel ucítite takmer okamžite. A keď je stelivo dobré na výsledky mačacieho vylučovania, prečo by nemohlo byť dobré aj na riešenie zápachu z obuvi? Tu môžete použiť podobný postup ako pri jedlej sóde. S tým rozdielom, že mačacie stelivo (prirodzene nepoužité) nasypete do ponožky a tú ešte len vložíte do topánky. Výrazne si tým uľahčíte následné upratovanie.
Hitom pre domáce upratovanie je dnes okrem jedlej sódy aj biely ocot (a kyselina citrónová). Len pár zázračných pomocníkov má takmer univerzálne využitie. Tak prečo si z nich nevyrobiť domáci sprej na topánky? Nakombinovať môžete vodu (ideálne prevarenú) s hamamelovou vodou, ktorá má antibakteriálne účinky, a ďalej so spomínaným bielym octom. Pridať môžete aj pár kvapiek esenciálneho oleja s antibakteriálnymi účinkami, napríklad čajovníkový (tea tree) olej, eukalyptový, tymiánový alebo olej z mäty piepornej.
Okrem vyššie uvedených tipov sa rôzne po internete vyskytujú aj ďalšie zaručené návody, ako sa zbaviť zápachu z topánok. Nemáme ich vyskúšané, a preto ich bez záruky spomíname hromadne až v rámci posledného bodu. Na ľahko zapáchajúce topánky by mali stačiť vonné tyčinky položené pod vložku (pred ďalším obutím ich tam nezabudnite), prípadne citrónová kôra. Tá však zápach neutralizovať nedokáže, skôr ho „prehluší“ príjemnejšou vôňou. K babským radám patrí aj použitie listov ligurčeka alebo dokonca vodky aplikovanej postrekovačom.