Zdravotné sestry vo svetových vojnách

Práca zdravotných sestier síce nemusí byť na prvý pohľad celkom viditeľná, ale len vďaka ich usilovnosti, úsiliu a odhodlaniu sa podarilo zachrániť státisíce ľudských životov. Poďte sa spoločne s nami pozastaviť nad prácou a neuveriteľnými činmi zdravotných sestier, bez ktorých by boli straty na ľudských životoch niekoľkonásobne vyššie.

Prvá svetová vojna

Zdravotné sestry vykonávali na bojisku aj v tyle mimoriadne náročnú a nebezpečnú službu. Rovnako ako vojakom v prvej línii, ani im sa nevyhýbalo bombardovanie, strelné zranenia či posttraumatická stresová porucha, ktorá stála život mnoho vojakov na fronte aj v "bezpečí" domova. Aj napriek všadeprítomnému riziku sa ale ženy nevzdávali. Mnohým raneným tak prinášali nádej na záchranu života aj v tých najzúfalejších okamihoch.

Nebezpečné prostredie a úplne nové výzvy

Na začiatku roku 1914 sa mnoho žien nechalo zlákať romantickou predstavou vojny, ktorá bola spájaná s prestížnym miestom pri Červenom kríži, ktorého uniformy symbolizovali hrdosť, odhodlanie a mimoriadnu významnosť. Zdravotné sestry ale už po príchode do poľných nemocníc zistili, že na vojne nič romantické ani v najmenšom nie je.

Prostredie a klíma v okolí nemocníc bolo drsné a sestričky si neraz siahli na úplné dno vlastných síl. Takmer každý deň sa museli vysporiadať s novými výzvami, ako boli napríklad do tej doby neznáme infekcie zo strelného zranenia. Bojisko v prvej svetovej vojne bolo špecifické predovšetkým všadeprítomným bahnom, rozkladajúcimi sa telami a tiež hlodavcami, ktorí na mŕtvych vojakoch hodovali. Práve kvôli kombinácii útržkov znečistených uniforiem a bahnu v oblasti otvorenej rany dochádzalo k rozsiahlym infekciám. V tom čase ešte antibiotiká neexistovali, a tak si museli zdravotné sestry často poradiť po svojom.

Sestry sa každý deň museli vysporiadať s novými výzvami, napr. s do tej doby neznámymi infekciami zo strelného zranenia.

Na fronte tak vznikol rad svojráznych postupov, ktoré sa pravidelne využívali. Jedným z nich bola transfúzia krvi. Tá sa vykonávala jednoduchým prepojením hadičky medzi pacientom a darcom. Niektoré sestry tiež zasypávali rany jodidom alebo soľou. Telo potom pevne obviazali a zranených vojakov prevážali veľa kilometrov do vojnových nemocníc.

Na začiatku vojny sa velitelia snažili sestričky udržať čo najďalej od vojnovej vravy. Z toho dôvodu ich umiestňovali do spomínaných vojnových nemocníc. Panoval totiž názor, že ženy do prvej línie nepatria a že v tyle budú v bezpečí. Prax ale neskôr ukázala, že zdravotné sestry dokážu v blízkosti prvej línie zachrániť oveľa viac životov. Došlo preto k presunu do poľných nemocníc, kde boli ženy zároveň menej chránené pred delostrelectvom.

Ako vyzeral bežný deň?

Uvádzame tu príklad bežného pracovného dňa zdravotných sestier v nemocnici svätého Jána, ktorá bola neďaleko prebiehajúcich bitiek na Somme.

Sestry pracovali striedavo na smeny. Denná smena začínala o 7:50 a trvala až do 20:00, ihneď potom nadväzovala smena nočná, ktorá končila nástupom dennej smeny. V prípade, že bolo v nejaký deň menej práce, bolo možné zdravotným sestrám poskytnúť 3 hodiny voľna navyše. Bežne medzi 14. a 17. hodinou.

Pracovný deň začínal prípravou raňajok pre pacientov a vydaním ranných liekov. Následne prevádzali sestry ranené do umyvární, kde sa vykonávala ranná hygiena. V prípade ťažkého zranenia umývali sestry pacientov priamo na nemocničnom lôžku. Ihneď po kúpaní sa pacientom obväzovali rany, tento proces mohol trvať od pár minút až po dlhé hodiny. Všetko záležalo na rozsahu a mieste zranenia. U ťažkých prípadov sa obväzy mohli meniť aj niekoľkokrát denne, takže jeden zranený mohol viazať takmer celý pracovný čas jednej zdravotnej sestry.

Popoludňajšia časť pracovného času sa niesla v zmysle základných potrieb pacientov. Zdravotné sestry, rovnako ako dopoludnia, zabezpečovali výdaj stravy, kúpele, preväzy a roznos zdravotníckeho materiálu. Pokiaľ popoludňajšiu smenu nenarušil príjem nových pacientov, potom mohli sestry pomáhať s písaním listov vojakov domov či sa venovať voľnočasovým aktivitám, ktoré umožnovali obrátiť pozornosť aj na niečo iné než len vojne a utrpenie. Zdravotné sestry sa vo veľkom venovali spevu, hudbe, divadlu, výletom do okolia, ale aj športovým aktivitám.

Sestry ošetrujú zraneného vojaka v 1. svetovej vojne.

Zdravotné sestry z československých rodín

Český ošetrujúci personál pôsobil na oboch stranách frontu. Pôvodne naše zdravotné sestry slúžili na strane Rakúska-Uhorska. Veľká časť sa tiež pridala do služieb Ruska na začiatku vojny v roku 1914.

Rakúsko-Uhorská strana

Z radov zdravotných sestier, ktoré pôsobili na strane Rakúsko-Uhorska, je známa napríklad dobrovoľníčka Evelyn Hrouda, ktorá sa po absolvovaní základného kurzu dostala do haličského Rezervného špitálu. Odtiaľ sa na začiatku novembra roku 1914 presúva do nemocnice v meste Stryj, kde má na starosť príjem a prípravu pacientov na následný transport. Ďalšie skúsenosti potom získala v epidemickom zariadení v Opave. Tu sa starala o ranených, ktorí boli dopravení zo severného frontu. To všetko bola prechádzka ružovým sadom v porovnaní s tým, čo ju malo ešte len čakať...

V júli roku 1917 odchádza Evelyn na juhozápadný sočský front ku IV. maltézskej chirurgickej skupine. Čoskoro potom prichádza jedna z najväčších bitiek v tomto úseku frontu. Nemocnica sa plní obrovským množstvom zranených a umierajúcich vojakov. Transporty zranených vojakov neberú konca a celá nemocnica trpí neutíchajúcim náporom nových pacientov. Evelyn sa tak v krátkom čase stretla s takmer všetkými druhmi zranení. Starala sa o vojakov s prestrelenou hlavou, prestrelenými pľúcami, paralýzou končatín. Najhoršia pre ňu ale bola práca s chudákmi, ktorí nestihli včas utiecť pred jedovatými plynmi. Ich žlto-sivá farba predznamenávala obrovské utrpenie.

Naozajstnou skúškou ohňom bol pre Evelyn príjem viac ako 900 ranených počas iba týždňa, z ktorých viac ako 300 pacientov vyžadovalo lekársky zákrok na operačnom sále. Treba dodať, že nemocnici sa podarilo nápor zvládnuť iba v 10 zdravotníkoch (4 lekári a 6 ošetrovateliek). Evelyn sa v priebehu vojny vypracovala v mimoriadne precíznu a nenahraditeľnú zdravotnú sestru. Vďaka svojim schopnostiam pomohla zachrániť stovky životov ťažko ranených vojakov.

Na fronte vznikol rad svojráznych postupov, ktoré sa pravidelne využívali, napr. transfúzie krvi.

Ruská strana

Pred vypuknutím vojny žila v Rusku početná komunita Čechov a Slovákov, ktorí v reakcii na vyhlásenie vojny hojne vstupovali do tzv. "Českej družiny", ktorá dala neskôr vzniknúť slávnym légiám. V rámci Českej družiny pôsobili aj českí zdravotníci. Známy je predovšetkým počin MUDr. Vladimíra Haeringa, ktorý v krátkom čase zriadil hlavnú nemocnicu s ôsmimi stovkami lôžkami. Veľký zlom nastal po odtrhnutí sa od ruského velenia. Po ktorom plne vynikla práca českých a slovenských zdravotných sestier, ktoré sa starali o ranených v zdravotníckych vlakoch a zariadeniach na trase Transsibírskej magistrály.

Pre svoje mimoriadne výkony je známa ošetrovateľka a zdravotná sestra Mariw Treťjaková Dostálová, ktorá sa zúčastnila záchranných prác už od začiatku vojny. Na jar roku 1917 pôsobila Marie v lazarete na rumunskom fronte, kde utrpela zranenie po výbuchu granátu. Ihneď po zotavení sa roku 1918 zúčastňuje jazdy s prvým sanitným zdravotným vlakom do Vladivostoku. Ten na ceste späť napadli boľševici a zachrániť sa spoločnými silami podarilo iba menšiu časť zranených. V roku 1919 odchádza Marie znova na front. Za chrabrosť, obetavosť a neuveriteľne statočné správanie je zdravotná sestra Marie Treťjaková Dostálová vyznamenaná vojnovým krížom, čsl. revolučnou medailou a zlatou medailou sv. Anny a sv. Juraja.

Druhá svetová vojna

Podobne ako v prvej svetovej vojne, aj v tej druhej sa zdravotné sestry presúvali bližšie k frontovým líniám. Posun vo vývoji zbraní mal ale za následok zmenu vedenia vojny na v tom čase modernom bojisku. Všetko sa stalo rýchlejším, nebezpečnejším a dynamickejším v porovnaní s bojiskom pred 25 rokmi.

Práca zdravotných sestier v druhej svetovej vojne zostáva v mnohých činnostiach veľmi podobná ako práca v prvej svetovej vojne. Hlavnou odlišnosťou sú predovšetkým typy bojísk a armád, v ktorých sestry pôsobili. Rozhodli sme sa vám preto priblížiť pôsobenie amerických, nemeckých a aj československých sestier.

Americké zdravotné sestry

V druhej svetovej vojne slúžilo viac ako 59 000 amerických zdravotných sestier. Pred útokom na Pearl Harbor slúžilo v armáde približne 1000 sestier. Po útoku sa počet veľmi rýchlo navýšil na 12 000. Americké ženy pôsobili bližšie k frontovým líniám než kedykoľvek predtým. Vďaka schopnostiam a obetavosti zdravotných sestier mala americká armáda veľmi nízku úmrtnosť po zranení.

Prácu amerických zdravotných sestier môžete poznať napríklad z filmu Pearl Harbor. Okrem klasických zdravotníckych úkonov sa zdravotné sestry preslávili aj pri organizovaní evakuácií z bojísk v cudzích krajinách. Mimoriadnou obetavosťou a odhodlaním sa zapísala do dejín Jane Kendeighová, ktorá sa stala prvou zdravotnou sestrou pracujúcou pod paľbou na aktívnom bojisku v modernej histórii.

Zdravotné sestry sa zaslúžili o veľmi nízku úmrtnosť amerických vojakov po zranení.

Nemecké zdravotné sestry

Nemecké ženy mohli ako zdravotné sestry najčastejšie pracovať v dvoch rôznych organizačných jednotkách. Išlo o Nemecký Červený kríž (Deutsches Rotes Kreuz) a Wehrmachthelferinnen. Nemecké sestry pôsobili v takmer všetkých oblastiach frontu. Boli nasadené v okupovaných oblastiach Poľska, Francúzska, ale aj Grécka, Rumunka či Juhoslávie.

Nemecký Červený kríž

Po príchode nacistov k moci bola do výcviku zdravotných sestier zaradená okrem nacistických pozdravov aj nacistická ideológia. Zdravotné sestry sa vzdelávali v demografickej politike, rasovej histórii, rasovej hygiene, biológii dedičnosti a základoch genetiky. V rámci prípravy na vojnu sa DRK zameral na výcvik ľudí pre prípad náletov a plynových útokov. Organizovali sa aj spoločné cvičenia s políciou a hasičmi.

Wehrmachthelferinnen

Adolf Hitler už od začiatku svojho nástupu k moci vyhlasoval, že Nemecko žiadny ženský oddiel bojovníčok nikdy nevytvorí, a preto sa po dlhú dobu nemohli nemecké ženy do vojnového úsilia nijako zapojiť. Po niekoľkých rokoch ale prišiel zlom, do vojny odchádzalo čoraz viac mužov, a tak boli vyčlenené činnosti, ktoré mohli ženy v armáde vykonávať. Medzi nimi bolo okrem telefonickej, administratívnej či protivzdušnej jednotky vytvorené miesto aj pre dobrovoľné sestry vo vojenskom zdravotníctve.

Službu nemeckej zdravotnej sestry na východnom fronte pomerne verne zachytáva vojnová miniséria Vojnová generácia z roku 2013, kde hlavná postava Charlotte postupne stráca svoje romantické vojnové ideály a na vlastnej koži pociťuje dopady vojny na seba aj svojich blízkych.

Zdravotnícke nástroje z čias 1. a 2. svetovej vojny.

Sovietske zdravotné sestry

Druhej svetovej vojny sa príslušníčky sovietskych zdravotníckych jednotiek zúčastnili vo vojenských rovnošatoch, ktoré sa od mužských líšili predovšetkým sukňou a ďalšími doplnkami. Po všetkých stranách sa tak stali právoplatnými členkami Červenej armády.

Jednou z najznámejších sovietskych zdravotných sestier sa stala Jekaterina Michajlovna Demina, ktorá svoju kariéru začala úspešným absolvovaním kurzu pre sestričky Červeného kríža. V roku 1941 ju velenie prijalo do vojenskej nemocnice v Smolensku. Následne bola presunutá do oblasti Gžatsku, kde utrpela zranenie nohy a bola odoslaná na úzdravu do tyla. Po návrate slúžila na nemocničnej lodi sovietskeho námorníctva, kde aktívne pomáhala pri preprave vojakov z Nemcami obliehaného Stalingradu.

Po skončení bitky o Stalingrad sa Jekaterina stala zdravotníckou inštruktorkou pri 369. samostatnom námornom výsadkovom prápore, s ktorým sa zúčastnila operácií v Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku či Juhoslávii. Pri vylodení v Temrjuku zachránila celkom 17 svojich spolubojovníkov, ktorých pod paľbou odtiahla do bezpečia a následne ošetrila. Za tento odvážny čin bola dekorovaná Rádom Červenej Hviezdy.

Onedlho potom o sebe Jekaterina opäť dala vedieť, keď pri vylodení v Kerči ošetrila pod ťažkou paľbou 13 ranených vojakov a v následnom boji o mesto zachránila ďalších 85 zranených kolegov. Za svoje činy dostala Rád vlasteneckej vojny 2. stupňa a medailu Za Odvahu. Do konca vojny sa zúčastnila ešte niekoľkých ďalších akcií, v ktorých predviedla obrovské nasadenie a zachránila mnoho svojich spolubojovníkov. V roku 1990 sa Jekaterina právom dočkala najvyššieho možného vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu.