Ženy v outdoore: kto nám prešľapával cestu?

Muž, alebo žena - je pár vecí, ktoré máme spoločné. Napríklad to, že je medzi nami množstvo jedincov s dobrodružným duchom. Poďme sa dnes zamerať na ženy a niektoré ich zaujímavé cestovateľské a outdoorové počiny v histórii aj súčasnosti…

Hľadáte inšpiráciu v outdoore? Alebo ste žena-dobrodruh a pátrate po niekom, s kým by ste sa mohli stotožniť? V dnešnej dobe žiadny problém. Stačí si otvoriť sociálne siete a behom chvíľky na vás vypadne nepreberné množstvo trekkeriek, cestovateliek, horolezkyň, vojnových spravodajiek alebo napríklad žien, ktoré sa rozhodli žiť sebestačne mimo civilizáciu. Na vás už len je vybrať si, kto vás najviac zaujal a čí obsah vás bude baviť alebo pre vás bude niečím užitočný. A to je dobre.

A tiež je dobre, že – my ženy – môžeme. Akákoľvek outdoorová vylomenina nás napadne, máme možnosť ju pomerne rýchlo a jednoducho uviesť do reality. Dnes už to berieme ako samozrejmosť, ale nie vždy to tak bolo. Museli byť pred nami osobnosti, ktoré nám ostatným prešliapali cestu. A bola by škoda na ne zabúdať.

Roadtrip starý takmer 90 rokov

Že sú dnes roadtripy v aute či obytniaku znova „in“, o tom niet pochýb. Nesú v sebe nádych slobody a navyše majú históriu. Ikony ako „Hippie Wolksvagen“ alebo Žigmund s Hanzelkou sú s nami dodnes. Vedeli ste ale, že sa Češky vydali autom do Afriky už v 30. rokoch?

V roku 1934 sa šestica dám - Eva Slavíková, Věra Vlčková, Zdenka Veselá, Eva Elstnerová, Eliška Kavalierová a Helga Martenová - vypravila na expedíciu po severnej Afrike. Na cestu vyšli v štyroch automobiloch Aero 1000 (tri s čisto dámskou posádkou a jedno sprievodné vozidlo s dvoma technikmi) s obutím od Baťu. Počas šiestich týždňov prešli celkom 14 000 kilometrov v náročnom teréne krajinami zmietanými ozbrojenými konfliktami. Cestu si navyše pretiahli až do hôr Vysokého Atlasu, ktoré tiež úspešne prešli. Propagácia automobilky, pneumatík od Baťu a priemyselnej vyspelosti Československa vtedy nemohla dopadnúť lepšie...

Anjeli na horách

Vymenovávať známe horolezkyne by vydalo na dlhý zoznam. Spomeňme teda aspoň prvé Češky na najvyššej hore sveta Mount Everest (8 848 m. n .m). Renata Chlumská, síce Švédka, ale českého pôvodu, vystúpila v roku 1999 na Mount Everest a v roku 2014 dokončila projekt Koruna Planéty (Seven Summits) – výstup na najvyšší vrchol každého kontinentu. Češka Klára Kolouchová vyliezla na najvyššiu horu planéty v roku 2007.

Počiatky ženského horolezectva ale boli oveľa farebnejšie. Zoberme si napr. najvyššiu horu západnej Európy Mont Blanc (4 809 m n. m.). Prvá žena, Mária Paradis, bola v roku 1808 na jej vrchol doslova vyvlečená. Už v polovici cesty dostala horskú chorobu a zvyšok cesty pretrpela so zavretými očami a závratmi.

Dobrovoľný výstup podnikla až o 30 rokov neskôr Henriette d'Angeville. Výbava jej družiny zahŕňala 24 jarabíc, 18 fliaš bordeaux a dostatok polievky. Aj keď muži vtedy dámy na horách nevideli príliš radi, museli občas uznať, že proviant so sebou ženy nosia naozaj kvalitný...

„Každá hora, ako sa zdá, prekonáva tri štádiá – nezleziteľná hora, najťažšia hora Álp, deň, ktorý dáma príjemne strávi“

– Albert Frederick Mummery

Freya Hoffmeister: na kajaku okolo svetadielov

V roku 2016 ju National Geographic označil za najväčšieho dobrodruha na planéte Zem. Freya Hoffmeister ale bola nezmará už od detstva. V šiestich rokoch vraj dokázala obísť po rukách svoj rodný dom. Neskôr vynikala v mnohých športoch, zúčastnila sa na súťaži Miss Nemecko, ale tiež napríklad prvého tandemového zoskoku na severný pól. Dnes vlastní niekoľko obchodov so zmrzlinou a podniká expedície na kajaku.

Dokážete si predstaviť, že vlastnými silami oboplávate svetadiel? Freya Hoffmeister sa už chystá na svoj tretí… Zdroj: pixabay.com

Najviac sa preslávila práve tým, že na morskom kajaku oboplávala Island, Austráliu, Írsko, južnú Ameriku a v súčasnosti na etapy obopláva tú severnú. V austrálskych vodách jej často robili spoločnosť morské živočíchy – a to ako mierumilovní a priateľskí, tak aj tí menej prívetiví. Po niekoľkých stretoch s hladnými žralokmi si odniesla diery v trupe kajaku. V južnej Amerike boli naopak na niektorých miestach výzvou ľudia a zvýšená kriminalita. „Nemala som pomyslenie na to nosiť zbraň alebo sprej. Zaberie to na jedného, ale prídu ďalší. S potenciálnym rizikom sa musíte vysporiadať šarmom a sebadôverou.“ A aké je jej motto?

„Môžete zjesť pokojne celého slona, keď ho nakrájate na dostatočne malé kúsky.“

– Freya Hoffmeister

Céline Cousteau: advokátka životného prostredia

Táto usmievavá žena nezaprie svojho starého otca – svetoznámeho oceánografa, objaviteľa, fotografa a filmára Jacquesa Cousteaua. Expedíciami ale žila celá jej rodina a veľmi aktívne sa na nich podieľali aj ženy vrátane jej babičky a mamičky. Aj ona sama preto strávila veľkú časť detstva na cestách. Už ako malá napríklad so svojim starým otcom sa zdržiavala medzi amazonskými indiánmi. Odtiaľto tiež pramení jej zmysel pre rovnováhu. Céline rada pracuje v mužských kolektívoch. Vo svojom tíme si ale praje mať aj ženy. Vďaka nim sa totiž na expedíciách dostanú aj na veľmi zaujímavé miesta, ktoré by mužom zostali zakázané.

Céline Cousteau je vnučka slávneho dobrodruha Jacquesa Cousteaua. Zdroj: By SimcaCZE - vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=28905452

Céline má na konte vyše 80 dokumentárnych filmov. Jej hlavné témy sú dve: vzťahy medzi ľuďmi a vzťah ľudí k životnému prostrediu. Inými slovami – čo môžeme urobiť pre to, aby bol svet pre všetkých lepším miestom. Jej najväčší projekt sa volá Tribes on the Edge o živote, kultúre a hroziacom zániku kmeňov amazonských indiánov s veľkým presahom do našej západnej kultúry.

„Viac rešpektu a menej apatie. Ľahostajnosť je veľmi nebezpečná.“

-Céline Cousteau

Liv Arnesen a Ann Bancroft: dvojica polárníc

Liv Arnesen a Ann Bancroft podnikli množstvo polárnych výprav. Zdroj: pixabay.com

O Nóroch sa tvrdí, že sa s lyžami na nohách už rodia. Liv Arnesen nie je v tejto súvislosti žiadnou výnimkou. Vo svojich 41 rokoch dosiahla ako prvá žena južný pól bez akejkoľvek podpory a doplňovania zásob. Spolu s Juliou Maske ako prvé ženy prešli bez podpory na lyžiach Grónsko. Dlhú dobu pracovala aj ako sprievodkyňa na Špicbergoch – nórskom súostroví na ďalekom severe – čo je vzhľadom na miestne klimatické podmienky, odľahlosť a prítomnosť ľadových medveďov veľmi dobrodružný životný štýl.

„Hodné dievčatá nechodia na južný pól.“

- Názov knihy Liv Arnesen v nórčine

Ann Bancroft bola pre zmenu prvou ženou, ktorá stála na severnom aj južnom póle a viedla prvú čisto ženskú expedíciu na južný pól. S kolegyňou Liv Arnesen prešli na lyžiach Antarktídu a podnikli spolu aj niekoľko ďalších expedícií. Jednou z nich bola napr. expedícia Access Water po celej dĺžke toku rieky Gangy, ktorá mala upozorniť na znečistenie vody v rieke a nielen miestnych obyvateľov povzbudiť k aktívnemu hľadaniu riešení.