MIL-STD-810F

Ochranná výstroj a vybavenie najmä na vojenské účely musia spĺňať určité kritériá. Tieto kritériá sú v prípade amerických ozbrojených síl (US Army, US Navy a US Air Force) štandardizované formou súboru testov MIL-STD-810F.

Výbava, ktorá má chrániť vojakov a ich cennú výstroj v službe, musí byť nejakým spôsobom objektívne hodnotená, aby bolo jasné, že je schopná vydržať náročné podmienky, ktorým bývajú títo vojaci vystavení. Tripartita amerických ozbrojených síl, tj armáda, mariňáci aj letectvo, sa dohodla na štandardoch vo forme testov MIL-STD-810F.

Tieto štandardizované testy síce vznikli v Spojených štátoch, ale certifikácia MIL-STD-810F je uznávaná prakticky po celom svete, a to ako vojakov, tak aj civilistov. Pretože pokiaľ je niektorá súčasť výbavy dosť dobrá pre armádu, bude určite dobrá aj pre civilné využitie. Tieto štandardy sa zameriavajú na širokú škálu podmienok prostredia, medzi ktoré sa radí nízky tlak pre testovanie produktov pre vyššie nadmorské výšky; ďalej tiež vystavenie extrémnym teplotám (vysokým aj nízkym) a tiež teplotnom šoku za prevádzky aj skladovania danej položky. Následne vystavenie vysokej vlhkosti a ponoreniu (pozri nižšie) aj vystavenie dažďu vrátane mrznúceho dažďa alebo dažďa hnaného silným vetrom.

Pri používaní a skladovaní však môžu byť jednotlivé prvky výbavy vystavené aj vlhkosti, plesni či tzv. soľnej hmle – v tomto prípade sa rieši, ako dobre dokáže produkt odolávať korózii. Samozrejmosťou je potom testovanie vplyvov rýchlej akcelerácie či vibrácií, a to ako od streľby, tak aj tých náhodných.

K testom, ktoré štandardy MIL-STD-810F zahŕňajú, patrí napríklad aj test ponorenia, ktorý zisťuje, či je nejaký obal (napríklad tvrdý kufor) schopný ochrániť svoj obsah pred vniknutím vody bez toho, aby pritom došlo k poškodeniu tohto obsahu. Tieto testy z našej ponuky spĺňajú napríklad kufre kanadskej značky Nanuk.

Štandardy MIL-STD-810 boli prvýkrát formulované 14. júna 1962, pričom písmená A-H označujú jednotlivé revízie týchto štandardov. Konkrétne MIL-STD-810F je revízia z 1. januára 2000, ktorá je síce už viac ako 20 rokov stará, ale napriek tomu stále všeobecne uznávaná. Po revízii F vznikli ešte revízie G (s platnosťou od 31. októbra 2008) a H (s platnosťou od 31. januára 2019).