PVD coating, známy tiež ako PVD povlakovanie, je povrchová úprava (coat = kabát), ktorá môže byť aplikovaná na povrchy rôznych výrobkov. Primárnym účelom je zvýšenie odolnosti a predĺženie trvanlivosti produktu. Skratka PVD pochádza z anglického označenia Physical Vapor Deposition. V slovenčine sa používa označenie Fyzikálne pokovovanie z plynnej fázy.
Zjednodušene povedané ide o proces nanášania povrchového materiálu vo veľmi tenkej vrstve. Existuje niekoľko metód vykonávania PVD. Naparovanie vo vákuu pri teplotách medzi 150 °C a 500 °C v špeciálnej iónovej komore. Uvoľnené častice materiálu pre PVD sú ionizované a reagujú s atmosférou vnútri komory, zloženou z inertného plynu (spravidla Argónu) a reaktívneho plynu (spravidla Dusíka). Následne sa usadzujú na povrchu ošetrovaného predmetu, kde vytvorí tenký, súvislý a vysoko priľnavý povlak. Medzi iné technologické postupy s rovnakým dosiahnutým výsledkom patrí napracovanid, depozíciy elektrónovým zväzkom a pulzná laserová depozícia. Aby sa dosiahlo rovnomernej hrúbky vrstvy, ošetrované predmety sa otáčajú rovnomernou rýchlosťou okolo niekoľkých osí.
Medzi najčastejšie používané PVD povlakovanie patrí Titanium coating - Tin. Existuje aj niekoľko ďalších komerčne používaných variantov TiN, ktoré boli vyvinuté v posledných desiatich rokoch. Je to Titanium carbon nitrid - TiN s uhlíkom, TiCN, ďalej Titanium aluminium nitrid - TiN s hliníkom, TiAlN alebo ALTIN a tiež kombinácia hliníka aj uhlíka. Medzi ďalšie rozšírené PVD povrchové úpravy patrí CrN coating (na báze nitridu chrómu), zŕn coating (na báze Zirconium nitridu) alebo Alpha™ coating - Tin + ZrN.
Prínosom povrchových úprav PVD je značné zlepšenie vlastností ošetreného produktu, ako sú nízke trenie, vysoká tvrdosť, odolnosť voči oderu aj voči vysokej teplote, odolnosť voči korózii aj voči kyselinám.