Výrazom "trieder" alebo taktiež "binokulár" rozumieme prenosný ďalekohľad, ktorý pozostáva z šošoviek a hranolov, ktorého konštrukcii prvýkrát riešil už optik Antonín Maria Šírka z Rejta už v 17. storočí. Stručne povedané, ide o hlavný a dnes najznámejší pod-typ Keplerova ďalekohľadu.
Aj keď by to mohlo vyzerať, že monokuláre majú stále výhodu v tom, že je ľahšie je upevniť na statív, pravda je taká, že je to úplne jedno - statívy so štandardným závitom podporuje prakticky každý moderný výrobca a to u drvivej väčšiny svojich modelov na trhu.
Trieder je štandardne vybavený dvomi spojnými šošovkami, medzi ktoré sa dáva ešte duo optických hranolov navzájom pootočených o 90° - tie tu prirodzene nie sú náhodou, obraz sa v nich štyrikrát otočí, čím dôjde k totálnemu odrazu, takže nakoniec sa sprvu akoby prevrátený obraz po ceste zdanlivo "sám narovná" u výstupe a je tu aj tá svetlá stránka, že sa jeho dĺžka proti iným typom ďalekohľadov neuveriteľne skráti, takže sa dajú použiť aj objektívy s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou (a tým pádom aj zväčšením triedera).
Na rozdiel od monokuláru sa triedre síce musí štandardne držať oboma rukami, ale táto ich malá nevýhoda je viac než vykompenzovaná ich stabilitou a možnosťou poskytnúť svojmu majiteľovi plný 3D obraz, čo je (a nielen v prírode) doslova neoceniteľné.
Trieder by sa mohol zdať ako model, čo sa vyrába vždy a len výhradne so dvojicou objektívov pre obe oči, ale nie je tomu tak - skutočne existujú aj triedre pre jedno oko, ale používajú sa dnes skôr výnimočne. Čo ale nájdete naozaj u každého triedera je jeho zväčšenie, ktoré sa udáva napríklad v duchu 8×50, čo to značí? Jednak to, že má daný trieder osemnásobné priblíženie a za druhé, jeho objektív má 50 mm.
Ide o vec, ktorá sa u prakticky všetkých triederov nedá už nikdy nijako zmeniť, takže pred nákupom je určite nevyhnutné si všetko dôkladne rozmyslieť a vyskúšať. Čo sa týka triederov držaných v ruke, tak priblíženie nie je všetko! Rozhodujúca by mala byť kombinácia všetkých faktorov a uvedomenie si, že čím menšie rozlíšenie budete mať, tým stabilnejší sa obraz bude zdať.
Nosiť všade ten najväčší binokulár síce možné je, ale zaplatíte za to váhou v poriadku aj ďaleko cez jeden kilogram. Kto chce niečo kompromisnejšieho, zlatú strednú cestu, určite to nie je zlá voľba, ak máte hlbšie do vrecka či nechcete nosiť takú váhu. Kto chce naozaj len to najľahšie, bude inu trochu musieť rezignovať na špičkovú optiku a stabilitu a siahnuť po modeli menšom (stále však na bežnú turistiku ažaž).
Určite si neobstarávajte hneď viac ako 10x trieder, pretože už 8x je na hranici stability a použiteľnosti pre väčšinu ľudí. Radšej si kúpte namiesto 8×35 modelu typ 7×50, pretože bude o chlp stabilnejší a vďaka väčšej optike bude mať lepšiu ostrosť a bude večer dlhšie použiteľný. Zorné pole triedera vám potom naznačuje, v akej vzdialenosti s ním uvidíte, akú dĺžku (zvyčajne na tisíc metrov alebo yardov alebo stop × patričná dĺžka, akú v tejto vzdialenosti uvidíte, občas ho ale niekto udáva aj v stupňoch).
Praktickosť a obľuba triederov v poslednej dobe spôsobila, že prakticky všade nahradili skôr (niekde výhradne - pozri ďalekohľad námorný) používané monokuláre: rozšírili sa vo vojenstve, v poľovníctve, u lovcov zážitkov aj pohľadov na zver na horách, v bežnej turistike a užitočné sú aj bežnému človeku, keď sa chce zblízka pozrieť na niečo (plachý vták náhodne, ...).
Premýšľate, čo dáte svojim ratolestiam k ďalšiemu sviatku, narodeninám, Vianociam atď.? A čo siahnuť po nejakom ďalekohľadu, či už "pirátskom" či tradičnom? Treba im pomôže nájsť nejaký ten zaujímavý poklad po ceste, čo ste tam pred tým nenápadne s pomocou rodiny schovali?
Niektoré binokuláre ponúkajú stabilizáciu obrazu, aby kompenzovali kľudový tras ľudských rúk, čo samozrejme platí hlavne pre väčšie priblíženie. Podobný trieder / ďalekohľad sa konštruuje za pomoci vnútorného gyroskopu, ktorý umožňuje až dvadsaťnásobné zväčšenie relatívne v pohode udržať v rukách (funkcia je voliteľná a nemusí byť stále zapnutá).
Sú tu ale aj nejaké negatíva stabilizácie obrazu. Predovšetkým, kvalita nie je ani u tej najlepšej stabilizácie nikdy taká, ako keby ste dali trieder na akýkoľvek statív a za ďalšie, podobné veci sú samozrejme drahšie, mechanicky zložitejšie a čo asi odradí početných turistov - aj ťažšie.
Jedna z vecí, ktorá by nemala chýbať v žiadnom turistickom, poľovníckom ani survivalovém batohu, je starý dobrý ďalekohľad / trieder. Pomôže vám jednak nájsť lepšie cieľ aj zdroje (voda, ...) po ceste, varuje skôr pred meniacim sa počasím. A v neposlednom rade, všetky kúzla a taje prírody vďaka nemu môžete obdivovať skutočne a doslova z prvej rady! "
Prvé modely triederov, aké sa objavili v histórii a využívali výhody dvoch optik vedľa seba, bol typ Galileov ďalekohľad (tj. konvexný objektív a konkávny okulár). Jeho výhoda bola, že mal obraz zhodný s tým, aký bežne vidíme, ale zase bohužiaľ, táto konštrukcia mala príliš úzke zorné pole a nezvládne príliš veľké rozlíšenia.
Používajú sa ale dodnes na miestach, kde to dáva ekonomický či úžitkový zmysel - u operných priezorov alebo u "ďalekohľadov", čo používajú pri operáciách doktori alebo zlatníci. Tu ľudia ocenili nízku váhu a jednoduchosť (nie je potrebné kvôli rovnému obrazu tu ďalšia zložitá a ťažká zostava).
Poslednou dobou sa stalo nepísanou tradíciou, že drvivá väčšina moderných binokulárov má aj nejaký ten typ krytia na šošovkách, čo skvalitňuje jeho štandardné parametre. Typický trieder dnes má 6-10 optických elementov a tým pádom aj až 16 povrchov typu vduch-proti-sklu. Každý výrobca podobných optických udelátok dnes preto používa trochu inú technológiu aj materiály pre krytie šošoviek, ale všeobecne je to vždy o tom istom = zlepšenie kvality obrazu!
Štandardom je dnes u väčšiny modelov na trhu proti-odrazové krytie (anti-reflective coating). Redukcia odrazov vďaka anti-reflexnému povrchu tiež znižuje objem "strateného svetla" v ďalekohľadu, ktorý sa kvôli nemu môže zdať nečakane zahmlený. Binokulár s dobrým krytím šošoviek môže mať lepší obraz dokonca aj ako ďalekohľad väčší a s šošovkami nekrytými - to všetko vďaka optimálnemu priechodu svetla skrz zostavu. Zvyčajne sa touto metódou zníži odraz medzi 1-5%. Moderné krytie ale nie je len jedna vrstva, často je ich mnoho a potom nakoniec pokojne odráža len 0,25%, čím poskytujú skutočne prirodzený (čo do farieb) a nezahmlený (čo do kontrastu a jasu) obraz.