Ovčia vlna

Ovčia vlna je textilná surovina zo srsti ovce domácej. Ovce sa dožívajú 10-12 rokov, za rok môže každému zvieraťu narásť najmenej 3 kg vlny, niektoré plemená dávajú až 18 kilogramov. Vlna sa strihá raz alebo dvakrát do roka (zručný strihač ostrihá cez 20 oviec za hodinu). Ostrihaná vlna sa ukladá ako celistvé rúno, ktorého rôzne časti sa neskôr zaraďujú do určitých kvalitatívnych tried.

Surová, potná vlna obsahuje v priemere len menej ako polovicu hmotnosti konečných spriadateľných vlákien, 10-45% je tuk a pot, 5-20% sú nečistoty, ktoré sa dostali do srsti na pastvine, mimo toho môžu vlákna pojať až 25% vlhkosti. Tuk a pot sa odstraňuje praním (získaný lanolín sa dá použiť v kozmetike) a rastlinné prímesi sa karbonizujú (karbonizácia vlny) kyselinou sírovou (zuhoľnatie). Čisté vlákno pozostáva z keratínu, pigmentu a chemicky viazané vlhkosti. Z chemických prvkov je 50% zastúpený uhlík, s ďalšími 40% kyslík a dusík. Povrch vlákna je šupinovitý. Zvláštna štruktúra reťazcovej molekule dáva vláknu vynikajúcu pružnosť a ohybnosť (E-modul). Vlna je preto takmer protikrčivá, ale tým aj menej pevná ako ostatné textilné vlákna a za mokra stráca ďalších 10-20% pevnosti. Farbenie dvoch partií vlny na úplne rovnaký odtieň je sotva možné. Výrobky z vlny sa musí chrániť proti moliam. Vlna je podstatne drahšia ako bežné textilné vlákna.

Pre posudzovanie kvality vlny je dôležitá dĺžka, pevnosť, obsah rastlinných prímesí, farebný odtieň a rozhodujúca je jemnosť vlákna. Jemnosťou sa v súčasnosti rozumie hrúbka vlákna v priereze meraná v mikrometroch (mikrometrov). Asi do konca 20. storočia sa jemnosť označovala aj podľa tzv "bradfordského systému" číslom výpředu (spinning count / wool grade). Označovanie jemnosti vlny bradfordským systémom sa stále ešte (v roku 2012) používa napr. v niektorých ázijských krajinách. V USA platí od 1. 1. 2007 ustanovenie (podpísané prezidentom) určujúce označenie pre priemernú jemnosť vlákien vo výrobkoch z čistej vlny (a zmesí s obsahom nad 45% vlny) podľa pravidiel odvodených z bradfordského systému. Existuje ešte termín Super Bale - pre balík najjemnejšej vlny na svete. Z neho sa vyrobí len cca 40-50 oblekov. Je predmetom dražby a záujem o neho majú predné spracovateľské firmy (napr. Loro Piana).

Svetová produkcia potnej vlny dosiahla v období 2014/15 cca 1,2 milióna ton. Tri najväčší producenti (Austrália, Čína a Nový Zéland) dodali textilnému spracovaniu viac ako polovicu (Česká republika bola v roku 2006 4. najväčší dovozca vlny na svete). Ku spriadaniu sa však dostane (po odstránení tukov a nečistôt) cca o 40% menej vlákien, takže priemerná spotreba na obyvateľa zemegule bola menej ako 20 dkg a podiel vlny na surovinách pre textilný priemysel bol menší ako 2%. Zatiaľ čo celková spotreba textilných vlákien sa v posledných 20 rokoch takmer zdvojnásobila, klesla spotreba vlny v tej dobe asi o 40%.

Prakticky celá produkcia vlnených vlákien sa spracováva dvoma základnými technológiami: Výroba česanej (vrátane poločesanej) a výroba mykanej priadze. Celkom výnimočne sa zo zmesi vlny s bavlnou vyrába bavlnársku technológiou prstencová alebo rotorová priadza. Všetky priadze sa soukajú a z veľkej časti sa musí skať, pretože pevnosť jednoduchých priadzí je spravidla dostačujúca len pre niektoré spletacie účely a ako útok. Významným vedľajším produktom z ovčej vlny je lanolín, chemicky veľmi zložitý voskovitý tuk, zložený najmä z cholesterolu, esterov a niekoľkých mastných kyselín. Používa sa v kozmetike (zmäkčuje a zjemňuje pokožku; rôzne krémy), v textilnom priemysle (zmäkčovadlo; pridáva sa do niektorých pracích prostriedkov), v kožiarskom priemysle, v medicíne a farmakológii (antibakteriálny a hypoalergénny; podporuje hojenie drobných popálenín; je použitý pre výrobu vitamínu D3.