Nylon Cordura

Cordura sa prvýkrát objavila už v roku 1929, kedy vedci z firmy DuPont dokázali vytvoriť umelé viskózové (celulózové) vlákno dostatočne pevné na to, aby sa z neho dali vyrobiť nite. Pomerne rýchlo sa prišlo na to, že tieto vlákna možno použiť nielen v textilnom, ale aj v automobilovom priemysle, kde značne zvyšovala životnosť pneumatík. So začiatkom druhej svetovej vojny sa tak Cordura začala vyrábať vo veľkom, aby pokryla požiadavky na pneumatiky k armádnym vozidlám.

Zároveň sa ale preslávil ďalší materiál firmy DuPont, ktorý hral veľkú úlohu vo výrobe armádneho vybavenia, a tým bol nylon. Nylon mal oveľa viac využití ako na chemické vlákna a jeho vlastnosti boli tiež lepšie, takže firma DuPont začala upúšťať od výroby viskózových vlákien a sústredila sa na výrobu nylonu. Nylon bol dokonca počas druhej svetovej vojny tak strategickou surovinou, že ho DuPont mohol vyrábať len pre armádu a nie pre civilný trh. Napríklad padáky boli do tej doby vyrábané z hodvábu dovezeného z Japonska a po vyhlásení vojny Japonsku už sa Spojené Štáty nemohli na dodávky hodvábu spoliehať. Takže sa padáky začali vyrábať z nylonu, ktorý navyše na rozdiel od hodvábu nemohli zožrať mole.

Po úspechu nylonu bolo teda zbytočné ďalej vyrábať viskózové vlákna. V roku 1966 už firma zrušila všetky fabriky na výrobu viskózových vlákien a značka Cordura bola presunutá na výrobky z nylonu N-56.

Od tej doby sa stala Cordura veľmi známou značkou, ktorá zastrešuje rad rôznych materiálov pre široké spektrum použití. Spoločným menovateľom je vysoká odolnosť proti roztrhnutiu alebo predratiu. Značku Cordura teraz vlastní firma Invista, Ktorá bola založená ako dcérska spoločnosť DuPontu, ale od roku 2004 ju vlastní firma Koch Industries. Invista je teraz jeden z najväčších výrobcov umelých textilných vlákien a okrem značky Cordura jej patrí napríklad aj značka Lycra.

Ako už bolo povedané, pod značkou Cordura a celkovo pod pojmom nylon sa skrýva mnoho rôznych materiálov s rôznym označením. Ak vyberáte napríklad batoh, tak u materiálu často nájdete označenie xxxD. To D znamená denier, čo je jednotka na dĺžkovú hustotu, ktorá vyjadruje hmotnosť v gramoch na 9000 metrov materiálu. To znamená, že jeden denier je 1 gram na 9000 metrov, takže materiál s označením 1D váži 0,11 miligramov na meter. Pre predstavu, ľudský vlas má 20D a mikrovlákna sa pohybujú okolo 0,9D.

Nie je pravda, že "čím viac D, tým lepšie" a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Síce je fakt, že materiály s väčšou dĺžkovou hustotou (viac D) budú odolnejšie, ale ako už sama definícia denieru napovedá, budú taky ťažšie a väčšinou aj hrubšie. Váhový rozdiel najmä u menších batohov príliš nepocítite (ak sa nesústredíte na ultra light a neženiete gramy, kde sa dá), ale hrubosť tkaniny už by mohla byť väčší, najmä ak materiál prichádza do priameho kontaktu s pokožkou.

• Dôležitým faktorom pri odolnosti materiálu je to, ako je samotná látka utkaná. Existujú rôzne techniky tkania, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výslednú odolnosť materiálu (napríklad pri Rip-Stop tkanine sú medzi slabšie vlákna votkané hrubšie, osnovné nite, ktoré zastavujú trhanie slabých vlákien). Na začiatku výrobného procesu môžete mať nite s rovnakou dĺžkovú hustotou, ale vplyvom spracovania vám z toho môžu vyjsť dva úplne odlišné materiály. Do toho ale bežný užívateľ normálne nevidí, takže je dobré spoľahnúť sa na osvedčené značky/výrobce, ako je napríklad práve Cordura.

• A pochopiteľne si musíte dávať pozor, aby ste porovnávali rovnaké materiály. Napríklad 420D nylon je silnejší ako 600D polyester.

Na trhu sa pohybuje obrovské množstvo nylonu v rôznych spracovaniach. Od Ultra light weight materiálov s 30D až po balistický nylon s 1000D a viac. A pre bežného človeka je veľmi ťažké sa v tom orientovať. Jednu dobu bolo módne vyrábať všetko v 1000D balistický nylon a niektorí ľudia si boli schopní zaobstarať batoh z čínskej produkcie a mali dojem, že magický "1000D balistický nylon" je nejaká záruka kvality, a že všetko s menej D je podradnejšie. Faktom je, že u väčšiny batohov skôr zlyhajú švy alebo zipsy, takže tieto prvky by ste mali kontrolovať ako prvé a až potom riešiť hustotu materiálu. Aj kvalitné armádne batohy sa vyrábajú z 500D nylonu a vydrží dosť hrubé zaobchádzanie.

Napríklad väčšina batohov zo sortimentu Arc teryx LEAF, je práve z 500D Cordury. Navyše, ako už bolo povedané vyššie, je dôležité sa zamyslieť nad tým, na aký účel daný kúsok vybavenia potrebujeme. Napríklad označenie balistický nylon vzniklo podľa toho, že DuPont tento materiál za druhej svetovej vojny vyrábal pre pilotov, aby ich ochránil pred črepinami. Naozaj takýto materiál potrebujete na svojom batohu do mesta? Nebude lepšie spíš ušetriť nejaké tie gramy a nenosiť na chrbte zbytočne predimenzovaný materiál, ktorý vám napríklad v lete nebude na holú kožu príjemný?

Ak to teda zhrnieme, dá sa povedať, že by ste na tie "Dčka" až toľko pozerať nemali (alebo by to aspoň nemalo byť jedno z hlavných kritérií). Najprv je potrebné zamyslieť sa nad využitím obstarávanej veci a nad jej celkovou kvalitou. Aj tá najodolnejšia látka vám bude k ničomu, ak sa vám rozpadnú šve a ulámajú zipsy. Okrem toho prvky ako nekvalitné švy alebo zipsy rozpozná aj bežný užívateľ, ale spoznať, či je látka dobre spracovanáuž je o dosť zložitejšie. Najspoľahlivejšiou metódou je teda pozerať po osvedčených výrobkoch (rovnako ako u zipsov budete chcieť YKK alebo u spôn Duraflex). Nie je vždy potrebné sa za každú cenu naháňať za čo najväčším počtom denierov.