Oceľ D2 je zápustková oceľ pre kovanie za studena s vyšším obsahom prísad ako A2. Zvlášť obsah chrómu a uhlíka sú obsahovo vysoké, čo umožňuje vznik veľkých karbidov chrómu.
Austenitizačná teplota D2 (1010ºC) je o niečo vyššia ako u A2 a je opäť dosahovaná postupne; ako u A2. Oceľ má s ohľadom na veľkosť karbidov vysokú odolnosť proti opotrebovaniu, ale s tým klesá obrobiteľnosť a "brúsiteľnosť". Korózna odolnosť je s ohľadom na obsah chrómu vyšší ako u nástrojových ocelí (A2), ale nemá koróznu odolnosť martenzitických nerezových ocelí vzhľadom na to, že väčšina chrómu je obsiahnutá práve v karbidoch, vzhľadom na vysoký obsah uhlíka dostupného pre väzobné reakcie a nízku austenitizačnú teplotu.
Karbidy sú hrubé a môžu dosahovať až 50 mikrometrov na dĺžku, aj keď zrnitosť podľa ASTM je hodnotená č. 7,5. D2 je všeobecne používaná v priemysle na razidlá, zápustky a rôzne typy nožov. Je nutné, aby zvyškový austenit po kaleniu na izbovú teplotu bol redukovaný podchladením, tzv. "zmrazením". To poskytuje širokú oblasť pre proces žíhania ocele po kaleniu a pre konečný obsah martenzitu a tým následne tvrdosti (300ºC - max. 64 HRC!). Pri teplote popúšťania až 510ºC vzrastie na prijateľnú hranicu húževnatosť a tvrdosť klesá na 58 až 60 HRC. Vysoká teplota žíhania transformuje zvyškový austenit na martenzit pri opätovnom ochladení na izbovú teplotu. Obsah austenitu je nezávislý na precipitácii karbidov počas žíhania, ktoré zvyšujú hodnotu MS. Všeobecne sa môže použiť násobného žíhania k postupnej premene novo transformovaného martenzitu.
D2 môže byť austenitizovaná až na teplotu 1120ºC so zámerom urýchliť a obsahovo zvýšiť prienik legúr do austenitického zrna, ktorý potom znižuje MS a prejavuje sa ako kaliaca tvrdosť. Táto tvrdosť býva označovaná ako sekundárna tvrdosť a je odrazom sekundárnej precipitácie karbidov a transformácie zvyškového austenitu na martenzit. Vysoká tvrdosť nie je zvyčajne prínosom hlavne z hľadiska húževnatosti.
Celkovo je nástrojová oceľ D2 rozšírená pre svoju odolnosť vzhľadom k veľkému obsahu hrubých karbidov a ľahko dosiahnuteľnej tvrdosti. Všeobecne sa jedná o dobrú oceľ pre kvalitné rezné čepele s priemerným uhlom fazety ostria a špeciálne hrubej povrchovej úpravy. Korózna odolnosť je pre nástrojovú oceľ dosť vysoká. Toto hodnotenie neplatí pre skúšky v prostredí soľnej hmly resp. tzv. salt-testu, u ktorého vplyvom pôsobenia iónu chlóru (Cl-) odolnosť ocele klesá. To je však úplne iný požiadavok na koróznu odolnosť, ktorý je zvažovaný napr. pri styku ocele s morskou vodou a pod. A je rôzny u každého výrobcu.