Pojem "Kolimátor" je to isté čo reflexný zameriavač. V oboch prípadoch to značí vo sfére malé a stredné zbraňové techniky (nájdete ich dnes obvykle na pištoľách, revolveroch, samopaloch a útočných zbraniach - tu sú dokonca hocikedy napevno vstavané ako trebárs u FN P2000) optické zariadenie, ktoré sa upevňuje na zbraň a nahradzuje tu mieridlá. Ide o vynikajúcu alternatívu k tradičným mieridlom zbrane, pretože majú kolimátory jednu zásadnú výhodu: človek nemusí neustále preostrovať zo zbrane na cieľ a naopak.
Uzavreté reflexné zameriavače / kolimátory sa vo svojej uzatvorenej podobe veľmi podobajú tradičným puškohľadom, samotné ale fungujú na odlišnom princípe. Puškohľad je vždy tvorený sadou šošoviek, ktorými sa premieta obraz, takže zámerný obrazec je zasadený do jedného z ohnísk sústavy. Naproti tomu sú kolimátory tvorené len jediným prvkom (šošovka alebo zrkadlo) a zdrojom svetla + zvyčajne aj polopriepustným sklíčkom. Šošovka je tu pritom len pre kolimáciu svetla (proces vytvárania úzkych rovnobežných lúčov z rôznobežných) a obraz srze ňu neprechádza.
Kolimácia je teda proces, čo je optická transformácia rôznobežne bežiacich lúčov svetla (lúče s ohniskom v teoretickom nekonečne). Keď sa tu zámerný obrazec (z kolimovaných lúčov) premietne na polopriepustné odrazové sklíčko, ten sa vzápätí odrazí do oka a dôjde k jeho zakomponovaniu do obrazu. Tento obrazec má rovinu ostrosti v nekonečne, čo značí, že je v rovine ostrosti so všetkými ostatnými subjektmi v danom zornom poli. Z dôvodu našej obmedzenej biológie (obrazy nad 10 m nám splývajú s nekonečnom), máme pocit, že je to s rovnakým stupňom známej hĺbky ostrosti.
Ako zdroj svetla u reflexných zameriavačov / kolimátorov slúži (a slúžili) rôzne veci. Predtým to boli malé žiarovky. U tých najmodernejších už ide výhradne len o lasery a LED. Existujú však aj modely, ktoré využívajú výhradne okolité prírodné osvetlenie (Slnko).
Aj keď tomu možno niekto nebude ani chcieť veriť, tak prvé podobné reflexné zameriavače / kolimátory sa začali prvýkrát používať už niekedy na začiatku 20. storočia. Vtedy to ešte neboli žiadni drobčekovia, takže ich bolo nutné používať len s ťažkými zbraňami (na vozidlách a v lietadlách), čo sú všetko miesta, kde je rýchle zamierenie úplne kritické. Sprvu sa na ľahkých ručných zbraniach nepoužívali, práve z dôvodu ich závislosti na elektrine (a teda i batériách).
Situácia sa však obrátila o 180° v sedemdesiatych rokoch minulého storočia: vtedy sa totiž objavili prvé LED, ktoré boli lacné, nenáročné a úsporné. Práve z tohto dôvodu sa reflexné zameriavače / kolimátory začali neskôr rozširovať aj medzi drobnejšie zbrane.
Dnes reflexné zameriavače / kolimátory nájdete vo väčšine moderných bojových lietadiel, kde sú v podobe známych prístrojov HUD. A samozrejme aj na útočných puškách moderných armád, u niektorých sú už totiž dávno štandardom namiesto bežných kovových zameriavačov + akýchkoľvek optik. Rad výrobcov je dnes preto rovno integruje do zbraní, ako napríklad u FN P90.