Máte už dosť ľudí, hluku aj všetkého sladkého? Čo tak na chvíľu utiecť z vianočnej vravy, vyraziť do lesa na čerstvý vzduch a ešte potešiť svoje chuťové bunky? Nielenže má les preukázateľne blahodarné a upokojujúce účinky na našu nervovú sústavu, vnímavým návštevníkom navyše ponúka poklady divokej prírody doslova nabité vitamínmi. A to aj teraz v decembri! Nečakajte preto na jar, vyrazte von, založte si oheň a uvarte si čaj z toho, čo nazbierate!
Vitamínový deficit býva v zime obzvlášť znateľný. Nie vždy je ale nutné kupovať drahé doplnky stravy, keď nám pár superpotravín rastie priamo pod nohami (či nad hlavou). A niektoré z nich je možné zbierať aj v zime – len je potrebné o niečo lepšie hľadať. Bylinky cez zimu hibernujú, sťahujú si živiny do koreňov a ich zvädnuté listy mnoho vitamínov neobsahujú. V ich podrastoch, ukryté pod suchou trávou a opadaným lístím, ale môžete aj v decembri nájsť drobné mladé výhonky, ktoré potrebnú silu majú.
Výhoda divoko rastúcich bylín je aj tá, že neprešli šľachtením, ktoré by menilo ich pôvodné vlastnosti. Naopak, každá z nich úspešne prešla sitom menom prirodzený výber (keď prižmúrime obe oči, môžeme to prirovnať k úspešnému absolvovaniu výberu ku špeciálnym jednotkám).
V našej prírode je toho ale k nájdeniu oveľa viac. Aj v zime sa totiž dá dobre využiť napr. ihličie, živica, kôra stromov, a dokonca u nás rastú aj niektoré druhy medicinálnych húb. Tak prečo niečo z toho nevyskúšať? Veď nejaké to vianočné pečivo a trochu varenia na vás po návrate domov určite zostane…
Hovorí sa, že keby žihľava nebola pŕhlivá, ľudstvo by ju pre jej účinky už dávno vyhubilo. A tiež, že patrí medzi najliečivejšie rastliny, aké u nás rastú. Žihľava je veľmi univerzálna, obsahuje širokú škálu vitamínov a ďalších prospešných látok. Prisudzuje sa jej mnoho liečivých účinkov, medzi ktoré patrí napr. čistenie krvi a podpora krvotvorby, podpora metabolizmu či posilnenie imunity. Dodáva telu energiu a vitalitu, v zimných mesiacoch tak potrebnú.
Žihľavy uvidíte aj v decembri na mnohých miestach – skrátka všade tam, kde ste zvyknutí ich vídať. Nevyzerajú ale príliš vábne, väčšinou bývajú uschnuté a povädnuté, listy sú potrhané a premrznuté. Keď ale skúsite prehrabať trávu a spadnuté lístie okolo väčších žihliav, potom určite narazíte na drobné rašiace výhonky – a to budú tie pravé, plné vitamínov.
Z týchto výhonkov si môžete uvariť čaj alebo ich pridať do jedla (podobne ako napríklad listy špenátu) či do polievky.
Listy púpavy pozná určite každý. Aj tu sa ale oplatí pátrať po drobných mladých lístkoch uprostred ružíc, ktoré sa na začiatku zimy ešte objavujú. Obdobie od jesene do začiatku jari ale predovšetkým poskytuje príležitosť na zber koreňov a koreň púpavy nie je výnimkou.
Púpavy sú tradične súčasťou detoxikačných procedúr, podporujú trávenie a pomáhajú regulovať hladinu cukru v krvi. To sa o Vianociach celkom hodí! Lístky je možné zjesť len tak, pridať ich do jedla alebo z nich spraviť čaj. Z koreňa sa dá uvariť nálev, hodí sa tiež napr. do rôznych tepelne upravených zeleninových zmesí.
Podobným spôsobom nájdete v zimnej prírode nespočet ďalších bylín, ako je napr. skorocel kopijovitý, kapsička pastierska, slez, jahodník, dokonca aj štiav alebo ľubovník. Vždy však hľadajte mladé lístky v podrastoch.
Jednou z nevýhod zimného zberu je, že nie všetky byliny sa v suchom a opadanom stave dajú ľahko rozpoznať. To platí napr. u ľubovníka – kto by v tom nevzhľadnom tmavom trse čohosi spoznal rastlinu, ktorá v lete žiarila do okolia jasne žltými kvietkami? Ak si pamätáte, kde v lete čo rástlo alebo máte priamo nejaké obľúbené miesto, potom máte výhodu. Každopádne ale nezbierajte nič, čo bezpečne nespoznáte. A nikdy nevyzbierajte všetko naraz – neprišli sme do lesa plieniť a trochu pokory je na mieste.
Čaj z ihličia poznali už starí trampovia. Ihličie je bohaté na vitamín C, vyzreté obsahuje veľké množstvo éterických olejov, ale tiež horké látky, triesloviny a živice. Pomáha vtedy, keď hrozí akútne prechladnutie a pri začínajúcich virózach. Čaj z ihličia ale nie je vhodný na dlhodobé užívanie – príliš by zaťažoval obličky.
Tento lesný čaj môžete piť len tak, alebo si doň pridať lyžicu medu, sušené ovocie a zimné korenie, ako je škorica, klinček alebo badián.
Ak teda po ceste stretnete spadnuté borovicové či smrekové vetvy, pár vetvičiek si ulomte. Ihličie na konci vetvy býva mladšie a čerstvejšie. Ak to nie je vyslovene potrebné, neotrhávajte ho zo zdravých stromov, aspoň nie vo väčšom množstve. Strom nemôže bez ihličia dýchať a vykonávať fotosyntézu. Ani ihličie z vianočného stromčeka nie je dobrý nápad – jednak je už príliš staré a suché, hlavne ale nie je isté, či neprešlo nejakým chemickým ošetrením, ktoré by ste v prírodnom čaji určite mať nechceli.
Dubová kôra je skvelý liek na pokožku. Pôsobí dezinfekčne a pomáha pri rôznych zápalových prejavoch a poraneniach. Vďaka sťahujúcim účinkom zastavuje krvácanie a lieči mokvajúce a zle sa hojace rany.
Hľadajte ju medzi mladými stromčekmi. Tie spoznáte celkom ľahko podľa listov, väčšinou totiž neopadávajú úplne. Z mladých vetvičiek opatrne odrežte kúsky kôry. Z každého stromčeka si odrežte len primerane, nikdy žiadny strom neoholte úplne – mohli by ste mu ublížiť.
Kúsky kôry je možné usušiť a použiť do kúpeľa alebo na výrobu hojivej masti. Málokto ale vie, že sa dá uvariť aj ako čaj (častejšie sa ale používa ako kloktadlo). Kúsky dubovej kôry krátko povarte a nechajte aspoň 15 minút odstáť.
TIP: Zbierajte si do zásoby aj brezovú kôru a smolné drevo z borovice. Slúžia totiž ako skvelý podpaľač pri zakladaní ohňa. Nestrhávajte kôru zo živých stromov, dajte prednosť spadnutým, pokojne aj strúchnivelým. Prečítajte si, ako spoľahlivo založiť oheň aj v náročných podmienkach a môžete začať trénovať, aby ste to pri letnom kempovaní zvládli na prvýkrát!
O liečivých účinkoch týchto drevokazných húb bolo napísané mnoho. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálov a rad prospešných látok. Aj keď sa v minulosti hojne používali, v dnešnej dobe získavajú znovu na popularite a predávajú sa v podobe drahých výživových doplnkov. Dobrá správa ale je, že si niektoré druhy môžete nazbierať aj v našich lesoch, a to úplne zadarmo.
Skúste pre zmenu namiesto hríbov nájsť napríklad hlivu ustricovú, lesklokorku lesklú (reishi), brezovník (ktorý mal vo vrecku aj zmrznutý pračlovek Ötzi) alebo judášovo ucho. Liečivé a detoxikačné účinky má tiež trúdnik, ktorý z kmeňov stromov „pozerá“ pomerne často. Z húb môžete uvariť odvar, pridať ich do jedla alebo nasušiť.
Kedykoľvek sa v zime vydáte na prechádzku do lesa, všímajte si kmene ihličnatých stromov. Možno, že na niektorých z nich uvidíte stuhnuté kvapky živice. V tom prípade si ich neváhajte pár odlúpnuť a odniesť domov. Pozor – nôž, ktorým budete živicu z kôry stromov odlupovať, sa bude horšie čistiť. Použite preto namiesto vášho najnovšieho bushcraftového modelu radšej obyčajný starý nožík.
Živicu využívali starí pohania na vykurovanie obydlí v období zimného slnovratu – verili, že voňavý dym odháňa zlé sily. Využitie dymu zo živice má ale aj praktickejší význam – uvoľnené silice vzduch dezinfikujú a pomáhajú uvoľniť dýchacie cesty. Živicu je možné použiť tiež na výrobu mastí, ktoré sa používali pri hojení rán.