Ak vás fascinuje príroda a radi sa kocháte našou krajinou, rozhodne by ste mali pouvažovať o návšteve jesennej Šumavy. Šumavská príroda je krásna sama o sebe, ale jesenná premena plná farieb celkový dojem ešte umocňuje. Ak sa rozhodnete Šumavu v jesennom čase navštíviť, rozhodne by ste nemali vynechať nasledujúce miestá.
Šumava je plná rozľahlých plání, lúk a šírych lesov, práve v jesennom čase sa celá vyfarbí a jej návštevníkom ponúka nevídané scenérie, ktoré im ešte dlhú dobu po jej návšteve zostanú v živej pamäti. Každé obdobie má svoju špecifickú atmosféru, ale ak chcete vidieť niečo naozaj dechberoucího, vydajte sa na Šumavu práve na jeseň.
Ak sa chystáte na jednodňový výlet, môžeme vám odporučiť výstup na dvojvrchol Veľký a Malý Ostrý. Ide v podstate o prírodnú hranicu medzi Šumavou a Kráľovským hvozdom. Vrcholom Veľký Ostrý (1293 m. n. m.) vedie štátna hranica s Nemeckom. Tichá hmlistá jesenná krajina vám síce mnohokrát nezaručí výhľady do širokého okolia, ale zato vás prekvapí tajuplnou "ospalou" atmosférou, ktorú inokedy len tak nezažijete. Ak budete mať šťastie na počasie, Veľký Ostrý vám ponúkne šíry výhľad na obe dve strany hranice.
Z jedného vrcholku na druhý môžete prejsť sedlom, v ktorom narazíte na malú kaplnku so zvonicou, kde si môžete vydýchnuť a doplniť energiu. Na Malom Ostrom (1266 m. n. m.) sa potom môžete pozrieť na starý hraničný kameň z roku 1766, ktorý tu predtým značil česko-bavorskú hranicu. Vrcholom Ostrého sa vďaka ich siluete prezýva "Prsia Matky Božej". Ak sa vám výlet na Ostrý pozdáva, môžete vyraziť z Hamrov po modrej turistickej značke až na vrchol. Zo stanice je to zhruba 8,5 kilometrov a po ceste vás čaká prevýšenie 700 metrov. Svoju cestu môžete obohatiť o návštevu neďalekej Bielej Strži, ktorá ukrýva najvyšší Šumavský vodopád.
Ak sa vám nechce šliapať do kopca, môžete sa vydať na návštevu šumavských slatí. Rašeliniská patria k ikonickým miestam celej Šumavy, takže by bola škoda ich návštevu vynechať. Na výber máte z troch prístupných rašelinísk - Trojjezerná Slať, Jazerná Slať a Chalupská Slať. Ak sa chcete vydať iba na jedno miesto, odporúčali by sme vám práve Chalupskú Slať. Zo všetkých troch prístupných slatí je najatraktívnejšia a môžete sa kochať pohľadom na najväčšie rašelinové jazierko v Čechách. Ku všetkým rašeliništím vedú povaľové chodníky, vďaka ktorým je cesta pohodlná a bezproblémová. Ak so sebou máte deti, môžete navštíviť Trojjezernú Slať, ktorá je doplnená o krátky náučný chodník.
Nesmieme zabudnúť na Boubínsky prales, ktorý vás na jeseň zaručene dostane do kolien. Farebná príroda, padajúce listy, čistý svieži vzduch a prírodná farebná paleta odrážajúca sa na hladine Boubínského jazierka. Kedy inokedy sa sem vypraviť než práve na jeseň. Boubín je úplná rarita, keďže ide o najväčšiu nedotknutú plochu pôvodného lesa v celej strednej Európe. Nachádzajú sa tu porasty smrekov, jedlí a bukov, z ktorých niektoré sú staré viac ako 300 rokov. Môžete tu vidieť obrovské smreky, ktoré dosahujú výšky až 50 metrov, pokrútené kmene stromov alebo napríklad chudové korene, ktoré dodávajú celému miestu takmer fantasy vzhľad.
Na svoju cestu sa môžete vydať z parkoviska, ktoré sa nachádza neďaleko osady Kaplice a z neho sa vydať na cestu k Boubínskemu jazierku, ku ktorému vedie nová asfaltová cesta. Práve vďaka udržiavanej ceste sa môže stať výprava k jazierku ideálnym výletom pre rodičov s malými deťmi. Okolo Boubínského pralesa vedie aj náučný chodník, ktorý má svoje prvé stanovisko práve pri jazierku. Vypraviť sa môžete aj na vrchol Boubína, ktorý leží vo výške 1 362 m. n. m. a stojí na ňom rozhľadňa ponúkajúca rozhľad do celého šíreho okolia.
Za zmienku samozrejme stojí tiež návšteva prameňa našej najdlhšej rieky Vltavy. Pramení na úbočí Čiernej hory v nadmorskej výške 1 190 metrov, odkiaľ sa rozlieva naprieč celou krajinou. Trasa k prameňu je síce dlhá 16 kilometrov, ale je doplnená o drevené cestičky a lávky, ktoré vám celú cestu spríjemnia a spestria. Ak by vám výlet k prameňu pripadal príliš odpočinkový, pretože cesta k nemu nijako prudko nestúpa, môžete si ho spestriť a vystúpať k už zaniknutej, predtým najvyššie položenej obci v Čechách. Okrem histórie vám "zaniknutá" Bučina za dobrého počasia poskytne dychberúci výhľad až k samotným Alpám.
Medzi pýchu Šumavy patria bezpochyby aj ľadovcové jazerá. Niet pochýb o tom, že kto sa k nim raz vypraví a okúsi krásu tamojšej prírody, určite sa k nim ešte vráti. Ľadovcové jazerá zvládnete navštíviť v jednom dni. Ak začnete vašu cestu na parkovisku u Špičáckého sedla, bude na vás čakať okruh dlhý približne 8 kilometrov. Obe jazerá, ako Čierne, tak Čertovo, sa nachádzajú v prírodnej rezervácii, a tak sa budete musieť striktne držať vyznačenej trasy, pri troche šťastia tu môžete zahliadnuť aj nejakú tú divokú zver. K Čiernemu jazeru vedie náučný chodník zvaný Špičák, a tak si s ním môžete svoju cestu trošku oživiť a dozvedieť sa zaujímavé informácie nielen ohľadom ľadovcových jazier, ale aj celej Šumavy všeobecne.
Ak hľadáte skôr pokojnú prechádzku, bez náročných výstupov a dlhých trás, ako aj pre vás je tu mnoho krásnych miest, ktoré môžete navštíviť. Zmienku si bezpochyby zaslúži Schwarzenberský plavebný kanál, ktorý spája jeden z prítokov Studenej Vltavy s rakúskou riekou Große Mühl. Trasa je vhodná nielen pre rodiny s deťmi, ale aj pre cyklistov či vozíčkarov. Dlhá je iba 5 kilometrov, a tak ju zvládne naozaj každý. Kanál predtým slúžil k plaveniu dreva, to sa tu plavilo skoro 170 rokov, potom sa kanál prestal udržiavať, a tak sa v mnohých úsekoch zaniesol a zničil. Avšak nebojte sa, kanál si budete môcť pozrieť v "pôvodnej" podobe, keďže 15 metrov z jeho pôvodnej dĺžky je plne zrekonštruovaných.
Nakoniec tu máme niečo pre milovníkov histórie, a to výlet k zaniknutej dedinke menom Zhůří. Dedinku vo svojej celej kráse už bohužiaľ neuvidíte, na mieste dnes stojí len kaplnka a pomník. Samotné miesto má zvláštnu atmosféru a nie je sa čomu diviť vzhľadom k pohnutému osudu, ktorý miesto sprevádzal. Keby ste tú prechádzali v roku 1900, narazíte tu na 20 malebných chalúpok a kaplnku sv. Václava. Vtedy tu žilo okolo 168 obyvateľov nemeckej národnosti. Ešte v čase pred druhou svetovou vojnou sa tu stala tragická nehoda, kedy na Štedrý deň roku 1937 narazilo lietadlo do svahu Huťskej hory. Špekuluje sa o tom, že sa v lietadle nachádzali nejaké tajné informácie. Po druhej svetovej vojne boli všetci obyvatelia dediny vyhnaní v dôsledku odsunu Nemcov. Dedinu obsadila ruská armáda, ktorá tu vybudovala kasárne a vrtuľníkovú základňu. Potom, čo ruská armáda miesto opustila, zostali tunajšie budovy chátrať, a tak boli v roku 2009 zrovnané so zemou. Cez to všetko si tu aj dnes môžete užiť nezabudnuteľný pohľad na pestrofarebné lúky a pôvabné hrebene Šumavy.
Na Šumave toho samozrejme nájdete oveľa viac. Poznávať ju môžete pokojne celý život. Jedno je ale isté, akonáhle ju raz navštívite, budete sa k nej chcieť neustále vracať a objavovať nové zabudnuté miestá uprostred panenskej prírody. Nebojte sa vyraziť a objavte topí a krásy očarujúcej Šumavy, kým je plná farieb a tajomnej jesennej atmosféry.