Ako prežiť v prírode v zime?

 Aj keď vyzerajú zimné krajinky maximálne romanticky až úžasne, čo sa týka drsného a reálneho survival, sú to podmienky priamo pekelné: všade je hmla, voda je zmrznutá, rastliny prakticky nerastú, živočíchy sú zazimovaní / migrovali inam, ... Na druhú stranu, v zime človek nemusí riešiť kliešte a jedlo mu niekde na strome či v hrnci vydrží prakticky neobmedzene.

Aj keď nahliadneme do histórie ľudstva, tak zistíme, že práve čo sa týka prežitia v zimnom období, potom zrovna vtedy mali ľudia skutočne tie najväčšie problémy. A dodnes je príprava na ňu v oblastiach s dominantnou zimou tradičná náplň po celý rok: ako si napríklad niekde na Aljaške nenachytáte dosť rýb na prežitie, máte smolu a musíte loviť aj v zime na ľade (mimochodom extrémne nebezpečné kvôli kavernám).

Zima je skrátka ten čas roka, kedy väčšina národov, ľudí aj všelijakých etník najviac bojovala s prírodou o prežitie - stačila zlá úroda a razom bol hlad v celom kmeni. Moderný človek je zase zvyknutý, že sa o neho postará štát v prípade núdze, keď platia dane, čo samozrejme byť môže, ale tiež nemusí, nakoniec, zrovna zima je doslova symbolom pre zlú logistiku (pozri Napoleon v Rusku).

Prečo je zimné prežitie tak ťažké?

Zrejme každé dieťa už od škôlky pozná základy, prečo je zima tak nepríjemná doba, ale sme predsa len survivalový magazín, takže si radšej všetko trochu podrobnejšie zmienime a preberieme z hľadiska vášho prežitia nejakej tie extrémne zimy.

Prvým problémom, ktorý na vás uvalí zimné obdobie, je (ako už napovedá jej názov), extrémny pokles teplôt smerom hlboko pod nulu (aj v ČR je relatívne bežne v nížinách okolo -20 °C a miestami aj oveľa viac / nižšie), čo samozrejme znamená, že udržanie stálej telesnej teploty v spánku je o to ťažšie a človek sa mu musí aktívne venovať a neustále kúriť a sledovať oheň. Cez deň sa samozrejme dá zahriať trochu lepšie pracou (generujete tak totiž viac Wattov, ako keď spíte logicky).

To ale nie je jediný zimný zádrhel, problém je aj to, že drvivá väčšina rastlín už dávno vstúpila do svojho štádia nečinnosti, nemajú plody (v ČR sem tam rastie nejaká tá zimná huba) a prestávajú byť užitočné ako zdroja čerstvého jedla tak, ako v lete, keď prakticky všetky rastliny nesú semená a plody. Nájsť korienky iste ide, ale to vyžaduje perfektnú znalosť rastlín, navyše, je tu aj riziko zámeny za rastlinu inú. To už je asi jednoduchšie jesť korienky smreka, ktorý každý pozná a je u nás nesmierne hojný.

Keďže v zime človek nemá k dispozícii listovú zeleninu (aj keby stromy na jeseň listy nezhodili, rovnako by o ne prišli pri prvom väčšom zamŕzaniu), tak čo sa týka jeho príjmu vitamínu C, musí sa obrátiť na plody (šípky, plané jablone, ...) a vetvičky ihličnanov - v ČR sú to hlavne najviac známe ihličnaté stromy (obmedzte sa na jedli, smrek a borovicu, pretože červená bobuľka medzi ihličím signalizuje jedovatý tis).

A nesmieme zabudnúť, že to, čo už bolo povedané o rastlinách, prakticky absolútne to isté sa dá povedať aj o zvieratách - väčšina zazimuje / žerie zo svojich zimných tukových / jedálnych zásob (veveričky, ježkovia, medvede, ...) a len občas niekto loví, čo pár dní (vlci, líšky, ...). Nemálo z nich síce nespí, ale odoberie sa za teplom do južnejších končín Zeme (to platí prevažne a len pre vtáky) alebo aspon do nižších polôh niekde z najvyšších hôr.

Suma sumárum sa teda všetko točí okolo dvoch kľúčových otázok: zostať v teple a mať čo jesť a piť.

 Veľmi dobrým zdrojom tukov, cukrov a proteínov sú ihličnany a ich korienky, kôra a šišky. Len si dajte pozor, aby sa jednalo skutočne o smrek, jedli alebo borovicu a nie nejaký ihličnan ozdobný (napríklad tis s červenými bobuľkami pod.), Bojovať ešte s otravou je počas vážnej survivalovej situácie takmer istý rozsudok smrti (aj keby vám bolo "len" zle, stále to všetky vaše ďalšie činnosti a akcie rádovo sťaží).

Ako sa udržať v teple?

Moderné technológie a plynové či elektrické kotle sú v civilizácii teplom vzdialeným púhy jeden gombík, fungujú ale len vtedy, keď ide elektrina. Dobrá izolácia sa potom navyše postará o to, aby väčšina z tepla zostala doma. Celé je to natoľko jednoduché a všedné, že o tom človek ani neuvažuje a ten najväčší zážitok má, keď mu v zime vypnú na celý deň elektrinu a hrozí, že mu zamrzne kúrenie (zvlášť problém niekde "na baráku", keď tam človek nie je nastálo , aby tomu mohol zabrániť).

Čo sa týka prežitia vonku, tak to je samozrejme neustály problém, pretože bez vody človek vydrží pár dní, bez jedla pár týždňov, ale bez tepla po ňom môže byť do troch minút, keď "zahučí" pod ľad a nestihne si urobiť oheň.

Možnosť rýchlo urobiť oheň aj v strese a kompletne mokrý je teda skutočne nesmierne dôležitá, ba úplne kľúčová. Aj v ČR umrzne za rok pár ľudí - nikto tu neumrie ani smädom, ani hladom, takže keď necháte konzervu doma, nič sa nestane, teplo je prednejšie.

Zrejme ste si všimli, že indiáni za polárnym kruhom párkrát denne niečo popíjajú z fľaše. A nie, alkohol nie je dobrý nápad v prípade zimy: síce má dosť kalórií, ale odvádza teplo zo stredu tela na jeho okraje (rozširuje vlásočnice) a tým pôsobí úplne kontraproduktívne. Ak pijete pri ohni, je to jedno, ale napiť sa "na zahriatie", to vás vo veľkej zime v skutočnosti neohreje, ale ochladí. Ale späť k indiánom, pijú tuk z tuleňov, pretože dodá teplo a energiu - a rovnako by ste sa mali zariadiť aj vy, vykašlite sa na na čokolády, rezance, instantné polievky, konzervy s gulášom a podobné junk-foodové vtákoviny (prakticky len samé cukry / voda - väčšinou okolo 60-70% ) a noste v batohu aspon 4-5 dl s vašim obľúbeným rastlinným či živočíšnym tukom (dajú sa samozrejme nosiť aj oškvarky, ale tie vás zase moc nezahrejú na rozdiel od teplého oleja...). Tuk je lepší ako proteíny aj cukry, pretože má na gram zďaleka najviac kalórií (asi tak dvojnásobok). Takže, za onej situácie, že ho do seba dostanete (a udržíte ho tam), máte k dispozícii v jednej fľaši energiu na prežitie celého dňa a noci (pol litra tuku = pekných pár tisíc kalórií). Keď si totiž pred spaním alebo počas dňa občas potiahnete z fľaše s olejom, máte čoskoro k dispozícii teplo z jeho trávenia (ľudský organizmus premení tak 11-12% energie tráveného jedla len na teplo), čo je vec, ktorú by ste mali robiť vonku pravidelne , keďže trávenie jedla zvýši jednak váš tepelný komfort a za druhé aj radikálne zvýši šancu na prežitie - a to tým skôr, keď je zima a vy spíte niekde vonku. Samozrejme neuškodí trénovať už dopredu a občas si ho trošku skúsiť, nech vám z neho potom nie je zle...

 Nasledovať nejaký chodník nemusí byť ešte úplne zaručene optimálnou cestou z lesa - rad lesáckých chodníkov sa totiž preplieta našou krajinou úplne bez systému, sú používané len po časť roka, vedú opačným smerom, ako potrebujete, ... Bez mapy a kompasu je navyše akékoľvek zimné cestovanie prakticky nemožné, ba nebezpečné, vďaka systematicky zatiahnutej oblohe a nemožnosti určiť smer inak (slnko, hviezdy).

Všeobecné tipy pre zimné prežitie v ČR

Pripravte sa tiež na to, že oheň je bez kachlí pomerne neefektívnou formou tepla, takže ho pokojne spálite aj 2-3x toľko, než doma v hi-tech kotli.
Asi každému je jasné, že je potrebné sa obliekať v zime teplejšie, ako v lete, napriek tomu však ale je tu pár drobností, na ktoré je nutné pamätať. Základom je obliekanie v mnohých vrstvách a ich odkladanie a obliekanie podľa toho, ako veľmi náročné činnosti práve robíte (robenie dreva vás iste rozpáli viac, ako sedenie nad zvieracím chodníkom na posede).

Človek sa najľahšie zahreje cez deň práve prakticky neustálou pracou, tak ale tej sa rovnako v rámci survivalovej situácie nevyhnete, nie je to pochopiteľne grilovanie so známymi! Lenže na prácu potrebujete energiu a teda aj niečo jesť: čím sme opäť pri odstavci vyššie o tuku...

Aj keď to tak možno človeku sediacemu v zime v teplej miestnosti za PC nepripadá, aj v zime sa môžete prehriať. Potom sa vaše telo spotí a musíte si sušiť šaty. K tejto situácii by ideálne nemalo dôjsť (pozri režim s odkladaním a zase obliekaním šiat), pretože vás to ohrozuje (blíži sa ľadová noc a vy ste premočení pomaly primŕzajúcim potom) a zdržuje (musíte sa usušiť, namiesto toho, čo by ste robili niečo užitočnejšie, treba zháňali ďalšie jedlo - aj pár premrzlých šípok je úžasný nález!). Keď už sa ale prehrieváte, je vhodné to využiť treba k rozpusteniu snehu vo fľaši na pitie vo vrecku od bundy.

Čo sa týka založenia ohňa, tak majte pri sebe vo vrecku či KPZ minimálne tri cesty, ako to urobiť: zápalky (radšej pokvapkané voskom proti vlhku), zapaľovač(e) a kresadlo a použite ten spôsob, aký je vám najbližší.

 Keď narazíte na nejakú zimnú loveckú búdu, chatičku či vlek, tak ju / ho samozrejme, maximálne využite ako improvizované prístrešie a potom ju ideálne zanechajte v takom stave, v akom ste ju našli. A ak to len trochu pôjde, skúste zapátrať ďalekohľadom vo vašom okolí po ďalšej civilizácii.

Nepodceňte ani dobrú čiapku, pretože 25% vašej krvi je práve v hlave a teplo tadiaľ najľahšie uteká.

Vašou najlepšou ochranou proti zime je oheň, ak nie je, potom nezostane, než zostať len pri spacáku a prípadne aj pravidelného pohybu zhruba čo hodina.

Nezabudnite ani ani to, že keď ide naozaj o krk, tak stratíte svoje zručnosti, prípadne budú radikálne zredukované. Je jedna vec zakladať oheň doma kresadlom na záhrade so suchým drevom a v dokonalom stave a druhá, keď ste práve spadli do potoka a nekontrolovateľne sa trepete. Skúste si nabudúce, nech budete mať treba chrípku, ísť len v pyžame do snehu v takomto stave urobiť oheň, bude to čo do hrôzy zážitku dosť podobné a keď potom niekedy pôjde naozaj o život / zdravie v zime v lese, už vás to tak nešokuje a neohromí, pretože ten pocit už budete znať a "dáte sa rýchlejšie dokopy"... A zrejme si tiež všimnete, že keď je človek v strese a v nie práve špičkovej kondícii kvôli zime a hladu, ľahko urobí nejaké zlé rozhodnutie (ísť či neísť po ceste alebo večer ešte kúsok a počkať s prístreším?), ktorý ho potom mrzí a môže stať zdravie.

V zime nie je problém s všelijakou poletujúcou háveďou, takže nechajte doma všetky podobné veci, ktoré by vám inak zbytočne v batohu / KPZ zaberali miesto - všelijaké spreje na komáre, sady na kliešte, moskytiéry, ... Je skutočne zbytočné, aby človek uprostred lesa zistil, že polovica jeho výbavy je ešte z minulej letnej akcie, ktorú ste zabudli vytiahnuť po sezóne.

Keď budete stavať zimný prístrešok z vetiev, aby vás skryl pred tým najhorším, tak nezabúdajte, že čím menšie bude, tým ľahšie ho aj svojim telesným teplom zahrejete (ak máte v KPZ čajovku (alebo rovno viac), bude vaša situácia hneď veselšia - dá sa na nej uvariť jedlo / čaj z ihličia a šípok, preniesť oheň, usušiť mokré zápalky, dodá 30-50 W tepla a svetla, ...).