Štát Juhoslávie bol založený v roku 1918 hneď po ukončení všetkých dnes nám tak dobre známych udalostí Prvé svetovej vojny. Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov sa neskôr stalo v roku 1929 kráľovstvom Juhoslávie a to pod vládou kráľa Alexandra I. V priebehu Druhej svetovej vojny bol tento štát okupovaný vojskami Osi. Vtedy teda došlo iba k tomu, že sa ako jediný nezávislý štát jediné Chorvátsko mohol odtrhnúť od zvyšku štátu. Protinemecké / protiokupačné hnutia logicky v tomto podhubí len len rástlo, takže nakoniec došlo k vytvoreniu Národnej Oslobodeneckej Armády (inými slovami, vzletne názov pre miestnych partizánov). To síce začalo lokalizované a v malom, ale časom sa rozvinulo v najväčšej odbojovej hnutie v európskom meradle. Práve toto hnutie sa navyše postaralo lokálne o Nacistov v rokoch 1944-1945 a nakoniec všetko vyústilo v založenie zbrusu novej Federálnej Národnej Republiky Juhoslávie v roku 1946. To bola konfederácia celkom šiestich republík: Bosna, Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Slovinsko a Srbsko + dve autonómne provincie Kosovo a Vojvodina. Potom bol stáť premenovaný na Socialistickú Federálnu Republiku Juhoslávie v roku 1963, kedy sa známy bývalý miestny vojnový hrdina Maršal Josip Broz Tito stal jeho prezidentom. Ten tu urobil pomerne kariéru, keď uvážime, že sa stal čestným doživotným prezidentom danej oblasti (predtým bol len premiér). Aj keď všetky lokálne republiky a provincie mali svoju vlastnú konštitúciu, najvyšší súd, parlament, predsedu vlády, atď., atď., Akékoľvek prípadné prehnané túžby po vyššej národnej identite a autonómii boli Titom obratom potlačené (najznámejší je jednoznačne udalosť z rokov 1970-1971, ktorá je známa ako "Chorvátsky jar", čo bol proces liberalizácie v Socialistickej republike Chorvátsko).
Keď potom prezident Tito zomrel v roku 1980, začali sa objavovať niektoré etnické nezhody a konflikty. Nebolo tomu ale skôr ako v roku 1990, kedy sa miestna republika začala skutočne rozpadať. V júni 1991 Chorvátsko a Slovinsko vyhlásilo svoju nezávislosť na Juhoslávii a v septembri toho istého roku ju vyhlásilo aj Macedónsko. V roku 1992 bola Bosna a Hercegovina uznaná väčšinou európskych štátov. Každý z týchto štátov má potom už len svoju vlastnú suverénnu históriu a cestu dejinami.
Čierna Hora a Srbsko zostali pospolu aj naďalej ako Federálna Republika Juhoslávie až do roku 2003. Vtedy bol útvar pre zmenu premenovaný na: "Štátna únia Srbska a Čiernej hory". Táto únia ale vydržala iba tri roky a presne k roku 2006 sa Čierna Hora oficiálne odtrhla ako "Republika Čierna Hora".
Armáda Juhoslávia bola spočiatku od rokov 1945. označená JNA ("Jugoslovenska Narodna Armija") a to medzi rokmi 1945 - 1992. Potom bola označená "Vojská Juhoslávie (VJ)", a takto zostala až do roku 2003, kedy sa stala pre zmenu" Vojska Srbije i Crna Gore "("Armáda Srbska a Čiernej Hory).
Maskovacie vzor M87 s malými listami bol otestovaný výzvednými jednotkami 63. Letecké Brigády a niektorými ďalšími miestnymi vojenskými políciami. Došlo k tomu medzi rokmi 1986 až 1988. Je to vzor zhodný s tým, čo sa nosil v Slovinsku, len má iné farebné odtiene. Nebol však nikdy oficiálne prijatý do výbavy.
Čo sa týka ďalšej variácie maskovacieho vzora M89, tak ten započal byť v užívaní od roku 1990 v JNA. A bol to štandardný maskovacie vzor armády v tejto dobe až do roku 2003. Vzor bol používaný Bosnianskou Srbskou armádou a srbskými silami v Chorvátsku.