Základné uzly pre survival, outdoor, bushcraft, zábavu, prácu aj šport

Jedna z najdôležitejších vecí, akú každá dnešná ľudská osoba musí ovládať, je (hneď vedľa vlastnenia dobrého noža) aj uzlovanie a uzly. Ide o vec, ktorá je užitočná v nespočetných hobby, prácach, pri outdoore aj survivale. Dnes nebudeme rozoberať nič príliš ťažké (ako sa viaže napríklad Flámska koncovka na luku), ale len uzly jednoduché, ktoré ľahko zvládne aj ten najväčší amatér.

Rovnako ako ľudská civilizácia, aj jej znalosť uzlov sa počas rokov menila. Predtým mali totiž ľudia okolo seba trochu iné potreby a materiály: určite budete súhlasiť, že iný uzol sa asi bude hodiť horolezcovi a iný zase neandertálcovi, čo potreboval spojiť hlavicu sekery s drevom.

Jedným z najlepších materiálov (aspoň čo do výdrže v ťahu), na aký dnes môžete na viazanie povrazov a laniek použiť, je paracord. Pripomíname, že je tvorený z viacerých ďalších malých laniek (podľa typu), ale dá sa použiť ako vo verzii „veľké lanko“ pre celtu napríklad, tak aj „malé lanko“, ktoré zase príde výborne k slovu vtedy, keď potrebujete opraviť nejakú časť svojej výstroje šidlom (má ho väčšina „švajčiarov): zašiť batoh, spacák, celtu...

Takže, na aké uzly sa dnes dá najčastejšie v praxi naraziť?

1. Ambulančný uzol

Je užitočný najmä vtedy, keď treba zviazať dve laná zhruba rovnako hrubé. Nič pre horolezcov, čo vyžadujú bezpečie a 100% fixáciu (uzol má sklony kĺzať a to tým skôr po lane modernom syntetickom, vlasci a pod.). Tiež je nevhodný na laná rôznych priemerov. Obmedzte ho teda len na uzly úžitkové – viazanie ovínadla, balíky, všeobecné balenie... Pokiaľ je však lano oceľové, potom ide o uzol slušný.

A majte na pamäti aj to, že keď je uzol veľmi utiahnutý, môže tu dôjsť k poškodeniu lana/povrázku. Jeho obľuba medzi doktormi pochádza hlavne z toho, že netlačí. Pokiaľ do neho nedáte nejaký klin či vložku, bude sa vám ale niekde v prírode veľmi ťažko potom rozväzovať po sezóne treba (zkladanie hojdacej siete, ...).

2. Dračia slučka

Jeden zo základných uzlov, ktorý existuje v nespočetných variáciách. Populárny je najmä v brandži záchranárskej, horolezeckej apod. Dnes sa už síce považuje za uzol prekonaný – viď zistenie zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, že sa pri obvodovom zaťažení uvoľňuje (špeciálne keď je tuhé a klzké lano). Musí sa naozaj dobre utiahnuť, nehovoriac o tom, že znižuje pevnosť lana (neustálym napínaním a povoľovaním = vytrasením) na 52-45 % pôvodnej výdrže.

Viazanie spočíva vo vytvorení závitu, prevlečení druhého konca, obkrúži sa s ním špagát smerujúci nahor a opäť sa zasunie do pútka. To je základný variant:

3. Drevárska slučka

Ako naznačuje jej meno, ide o uzol používaný pri presune a ťažbe dreva (sťahovanie z lesa akoby). Ide o asi ten najrýchlejší a najjednoduchší spôsob, ako spojiť lano a drevo, trám, kus železa alebo čo to potrebujete práve presunúť. Ako zaťažujete pevný koniec, tým viac ten voľný akoby tlačíte k danej veci.

Nevýhodou uzla je to, že keď nie je stále zaťažený, môže vykĺznuť pri zmene zaťaženia, čo je katastrofa. Opatrne preto. Z rovnakého dôvodu sa nemá používať na spúšťanie vecí kamkoľvek, na to je slučka tesárska! Niekto ho nahrádza uzlom Lodným.

4. Jozefínsky uzol

Veľmi starý uzol, tiež nazývaný priateľstvo, delostrelecký a Carrickova pracka. Je faktom, že je známy už pri Vikingoch. A často býva zobrazovaný ako heraldická a ornamentálna ozdoba opradená legendami. Jeho praktický moderný variant sa používa vo vojenstve.

Dá sa použiť aj ako bežná spojka pre veľmi silné laná, ale tento typ uzla má tendenciu sa zamotať pri rozväzovaní, takže hocikto ho priväzuje ku končekom povrazu napevno iným povrázkom, aby sa ani nepohol.

5. Krížová spojka

U verejnosti pomerne obľúbený kúsok, na laná opäť skôr nespoľahlivý a mal by sa obmedziť len na veci nedôležité - pošta atď. Je dosť podobný uzlu ambulančnému, ale jeho voľné konce sú trochu inak - jeden zospodu a druhý zhora.

Má ale inak všetky negatívne vlastnosti uzla ambulantného. Veľmi ľahko kĺže po zaťažení treba a to tým viac, čím rozdielnejšie sú to laná. Používajú ho však námorníci na určité špecifické potreby (pripevňovanie lán na pachole) atď.

6. Líščí slučka

Aj laikmi nesmierne známy a hojne používaný uzol, ktorý nájde svoje využitie najmä vtedy, keď je potrebné pripevniť lano k nejakému predmetu (ideálne pravidelného valcovitého tvaru). Má aj význam dekoratívny. A obľúbený je aj v celom rade ďalších profesií.

7. Lodná slučka

Klasika všetkých klasík, ktorá býva často východiskovým bodom pre viazanie uzlov iných. Nasadenie lodnej slučky je rovnako ako v minulosti aj dnes extrémne rozmanité - je ľahké ju uviazať, sedí ako prikovaná a dá sa ľahko poprípade skrátiť podľa potreby. Majú ju radi aj horolezci viažuce karabíny. Mimochodom, nikdy sa neláme v závitoch, neznižuje sa pevnosť lana a ani sa tu netrhajú vlákna, je preto na drevo často lepšou voľbou ako uzol drevársky.

Veľkou výhodou je hlavne to, že pevne drží lano na akomkoľvek predmete valcovitom a je úplne jedno, či je hladký alebo hrubý. Námorníci ju poznajú aj pod názvom uzol Priečkový (býva totiž používaná na viazanie priečok na rebríku). Naopak veľmi ideálna nie je na predmety hranaté a skrátka také použitie, kde nie je možné priľnúť po celej dĺžke k povrchu danej veci.

8. Osmička

Uzol známy ako osmička sa používa a viaže na konce lán vtedy, keď potrebujeme, aby nevykĺzlo z kladky, otvoru, karabíny alebo čo kde máme. Poznajú ho určite aj hudobníci, pretože sa používa na upevňovanie strún na kolíky všetkých nástrojov – gitár, bas, mandolína, husle.

A prečo sa užíva? Keďže na rozdiel od bežného očka pri naozaj silnom zaťažení toľko neničí strunu/drôt a lepšie sa potom rozväzuje. Je mimochodom známy už od roku 1071 (opäť v heraldickej forme). A pozor aj na to, že osmička nie je to isté čo osmičkové pútko (a napriek tomu ju tak horolezci často označujú)!

9. Osmičkové pútko

Ako už vieme od Dračej slučky, jej nespoľahlivosť si vyžadovala riešenie iným uzlom. Dnes ju preto prakticky dokonale nahrádza tzv. osmičkové pútko (pre ľudí ako sú jaskyniari, horolezci, výškové práce na stromoch...). Viaže sa mimoriadne ľahko a je to uzol vždy a veľmi spoľahlivý.

Ani táto metóda ale nie je úplne bez zádrhelov: pokiaľ na nej má naozaj závisieť život, odporúča sa verzia so zámkom. A pokiaľ sa prudko zatiahne, veľmi zle sa rozväzuje. Pevnosť lana tu mimochodom dosahuje cca 55-60% pevnosti.

10. Pevné pútko

Vlastne ide o (dvojité) očko, ktoré býva obvykle zaviazané na ohybe (keď ale niekde pozdĺž, potom technicky ide skôr o uzol typu očková spojka)

11. Skracovačka

Príde k slovu vtedy, keď je nutné skrátiť nejaký povraz a vám sa veľmi nechce do toho, zbytočne rozrezať určité kvalitné lano – ako kratšie sa dá lano samozrejme použiť, ako dlhšie celkom logicky nie. Ono by to ani v praxi dosť dobre nefungovalo – napríklad taká celta je pri stanovaní vždy umiestnená trochu inak, takže po pár rezacích akciách by akékoľvek lano bolo na nič...

Skracovačka je absolútne nevhodná na laná málo ohybné a príliš hrubé. A pozor aj na to, že keď už máte nejakú skracovačku uviazanú, je nutné ju zafixovať, aby sa ani nepohla (také tie obe očká bočné).

12. Rybárska spojka

Ako samozrejme prezrádza opäť jej názov, rybárska spojka je obľúbená a najhojnejšie používaná medzi rybármi. Dôvod jej nasadenia je prostý - je mimoriadnym spôsobom vhodná na spájanie malých a mokrých vlascov a šnúr. Ideálne by ale malo mať všetko cca rovnaký priemer (niekto dáva pri syntetických uzloch prednosť pre zmenu uzlu Hadímu).

Filozofia a viazanie rybárskej spojky je extrémne jednoduché - ide vlastne o dva najjednoduchšie uzly, aké existujú (dve očká) spojené vždy tesne za druhým očkom druhého očka. Je to síce uzol extrémne užitočný a primitívny, ale tiež sa na ňom dá všeličo pokaziť - stačí treba, aby ste ju uviazali tak, aby obaja uzli do seba na 100 % nezapadali, čo znižuje jej potenciálnu pevnosť.

13. Prusík, Prusíkov uzol

Tento uzol vyvinul rakúsky horolezec Karl Prusik a ide o rodinu uzlov, ktoré našli svoje použitie pri šplhaní s lanom, vlastným zaistením, výrobe kladkostrojov, záchrane pri páde z lana a pod. Tradične sa viaže na lano o asi trikrát väčšom priemere. A omotáva sa tak dlho, kým tu nevzniká dostatočné trenie (základom je líščia slučka), ale horolezcom je často jednoduchá málo, takže ju zdvojujú či ztrojujú.

Funguje v praxi tak, že keď sa lezie normálne po lane (s karabínou, úväzom...), nemá tendenciu sa počas vlastného lezenia zachytávať a Prusíkov uzol je voľný. V momente, keď sa zmení uhol na lane pri páde, Prusíkov uzol razom začne drhnúť. Jeho nevýhodou je ale to, že spôsobuje veľké trenie a tým pádom aj teplo, čím môže dôjsť až k pretaveniu syntetického lana.

14. Škótová spojka

Je opäť používaná prakticky vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Dobre poslúži na zviazanie lana, nite aj povrazu. Jej názov potom vznikol od Škótovej plachty. Je možné s ňou relatívne ľahko spojiť akékoľvek viazanie rozdielnych vlastností, materiálu aj priemeru. Dá sa ňou nahradiť aj odtrhnuté oko na celte. A poznajú ju aj žeriavnici od viazania svojho oceľového lana.

Škótová spojka sa pomerne ľahko rozväzuje a nehuntuje povrázky ani laná. Jej podobnosť s dračou slučkou je zrejmá.