Vojna vo Vietname diel 3 - Vietnam

V predchádzajúcom diele seriálu o vojne vo Vietname som sa venoval americkej strane. Už sme si prezradili, čo vlastne za začiatkom vojny vo Vietname stálo, ako to bolo s účasťou Ameriky, ale tiež aké sa používali zbrane na strane ofenzívy masovo podporovanej USA. To isté by som rád urobil aj u útočiacej strany, strany agresora, Severného Vietnamu a Vietcongu. Pozrieme sa na pechotné zbrane, techniku, ale aj uniformy.

Dôležité je si uvedomiť, že Severný Vietnam nemal rovnako ako Južný väčšiu produkciu na výrobu zbraní alebo techniky. Obe strany sa tak spoliehali na podporu svojich spojencov. Kým Južný Vietnam podporovala najviac Amerika spolu s Austráliou a Francúzskom, Severný Vietnam bol v rukách Číny a ZSSR. Podobne ako u Južného Vietnamu, sú tieto spojenectvá pochopiteľné. Kým Amerika bojovala proti komunizmu, ZSSR a Čína sa snažili o jeho rozšírení. Ho Či Min mal tak obrovskú podporu, navyše bojoval na svojej pôde, ale to rozoberieme v poslednej časti tohto seriálu.

Dva rôzne tábory

Ak sa chceme pozrieť na výstroj ofenzívnych síl, musíme si ich rozdeliť na dve základné skupiny. Prvá je klasická armáda Severného Vietnamu zložená z aktívnych vojakov, ktorí si často pamätajú ešte francúzske cudzinecké légie. Tejto armáde sa hovorí NVA (North Vietnamese Army). Druhý tábor predstavujú sily skôr partizánskeho charakteru, ktoré pôsobili len na území Južného Vietnamu. Jednalo sa o ozbrojené zložky komunistickej strany snažiace sa o prevrat, známe ako Viet Cong (Vietcong). Táto strana šírila v Južnom Vietname komunizmus a prevracala obyvateľstvo na svoju stranu. Ich výstroj ani uniforma nezodpovedali klasickým štandardom. Každý kus vybavenia totiž musel putovať po Hočiminovom chodníku. Poďme sa na to pozrieť. Najskôr si preberieme výstroj, tá sa líšila. Potom sa vrhneme na výzbroj, ktorá bola prakticky rovnaká ako na severe, tak aj v rukách vojaka Vietcongu.

Pyžamo, alebo vojenská uniforma?

Vojak armády Severného Vietnamu

Začnime s klasickou NVA, ktorá mala poriadok a dbala na vizuál. Vojaci severovietnamskej armády tak mali presne popísanú uniformu so všetkým, čo k nej patrí.

Uniforma

Uniformy NVA boli z počiatku vojny vo farbe khaki, niektoré zdroje uvádzajú, že sa používala aj hnedá farba. Prečo hnedá? Vietnam je krajina pralesov a močaristých porastov, ktoré majú práve hnedú farbu. Ako maskovanie to bolo teda ideálne. Uniforma bola jednoduchšia ako u Američanov. Blúza sa zapínala na gombíky, mala dve náprsné vonkajšie vrecká. Blúzu dopĺňali nohavice klasického strihu bez všelijakých vymožeností. Cez blúzu sa nosil zelený vojenský opasok, na ktorý sa upevňovalo vybavenie. Na zadnej časti opasku sa nosila brašna v štýle malej poľnej. K uniforme sa nosili topánky z kombinovaných materiálov. Spodná časť bývala gumová alebo kožená. Na ňu nadväzovala látková časť, ktorá zaručovala priedušnosť a rýchle schnutie obuvi. NVA nosili klasickú balistickú helmu. Používali sa aj bandalíry na strelivo a granáty.

V radoch Vietcongu to bolo o poznanie jednoduchšie. Tu sa nenosili žiadne uniformy, ani poriadne topánky. Prečo? Vietcong nebojoval podľa klasických pravidiel. Podporoval partizánsku vojnu a podľa toho tiež volil svoje oblečenie. Veľmi rýchlo prišli na to, že je oveľa lepšie byť oblečený ako farmár, vypáliť pár rán, zasiahnuť cieľ, zahodiť pušku a schovať sa v dedine. Keďže dediny s Vietkongom väčšinou sympatizovali, už strelcov nikto nenašiel. Rovnošata tak predstavovalo čierne pyžamo s ryžovým klobúkom na hlave. Pyžamo poskytovalo veľkú výhodu pri boji v jaskyniach, tuneloch, ale aj v noci. Ak bola jednotka viac vojenského charakteru, mal vojak šál okolo krku a bandalír na strelivo, granáty a ďalšie potrebné vybavenie. Najväčšou zaujímavosťou sú topánky. Kto by čakal poriadne kanady, pletie sa. Vietcong bol naozaj veľmi prefíkaný. Ako topánky používal sandále z rozrezaných pneumatík. Stopovanie tak bolo veľmi ťažké.

Vojak Vietcongu v jednom z podzemnom tuneli

Jednotky NAVY SEALS sa obliekali rovnako ako nepriateľ, používali rovnakú výzbroj aj sandále. Tým pôsobili Vietcongu nečakané problémy.

Výzbroj

Čo myslíte, aké zbrane najčastejšie používala NVA a Vietcong? Stačí sa pozrieť na ich spojencov ZSSR a Čínu. Podľa toho môžeme veľmi rýchlo pochopiť, aké zbrane sa užívali. Nebolo to však len o zbraniach z komunistického bloku. Predovšetkým v počiatku vojny sa najmä u Vietcongu objavujú zbrane domácej výroby a z čierneho trhu. Ten predstavovali zbrane zhabané alebo získané v povojnových obdobiach. Z rôznych smerov sa tak k ofenzívnym jednotkám dostávali zbrane z celého sveta. Nebolo výnimkou, že vojak Vietcongu mal napríklad Thompsona, alebo guľomet Browning. Rovnako tak MP-40, japonskú Arisaku alebo STG-44. V roku 1967 bolo z Ruského bloku získané veľké množstvo AK-47, RPK a SKS a ďalších zbraní vrátane streliva 7,62 mm. Vzhľadom k nekorešpondujúcemu strelivu s ostatnými zbraňami tak ofenzívne jednotky jednomyseľne prechádzajú na ruské zbrane a deriváty z Číny.

ČSR a jej zbrane vo vojne vo Vietname

Než sa dostaneme ku konkrétnym zbraniam... viete, že sme dodávali zbrane NVA a Vietcongu? Škorpion, vz-58, ale aj ľahké a ťažké guľomety sa objavujú v rukách nepriateľa. Dokonca v americkom filme Platoon sa nachádza ukryté československé samopaly. Na záznamoch od CIA stojí priamo typy zbraní s výrobou u nás.

Chladné zbrane

Bojový meč Gunto

Nôž je najlepším priateľom človeka. Napriek tomu, že najznámejší nôž vojny vo Vietname je bez pochyby Ka-Bar, aj druhá strana má svojich ikonických zástupcov chladných zbraní. Používali sa síce aj vidly alebo po domácky vyrobené nože. Ja mám na mysli niečo celkom iné.

• Gunto. Takto sa nazýval japonský meč celkom podobný Wakizashi. Jedná sa o vojenský meč, ktorý po konci éry samurajov zotrval u vojenských jednotiek ako symbol cti a oddanosti.
• Bajonet typ 30 - Pôvodne japonský bajonet vyrobený pre pušky Arisaka. Mnoho týchto bajonetov bolo ukradnutých po konci Rusko-Japonskej vojny v závere WW2.
• Kopije. Nie, nepomýlil som sa. Kopije sa skutočne používala pri samovražedných útokoch Vietcongu.

Krátke zbrane

Ruská pištole Tokarev TT-33

Na rozdiel od chladných zbraní u pištolí a revolverov nachádzame väcší výber. Podobne ako u ostatných typov zbraní, aj pištole boli pôvodne doslova zozbierané z rôznych období a koncov sveta. Až neskôr sa s podporou ZSSR a Číny zjednocujú na známe typy.

• Luger P08. Ikonická predovšetkým dôstojnícka pištole z nemeckých radov WW2. Tieto pištole získavala NVA a Vietcong od Rusov, ktorí ich zabavili vzdávajúcim sa Nemcom.
• Makarov PM (Typ 59). Ruská pištole kalibru 9x18 Makarov s kapacitou zásobníka 8 rán. Veľmi úspešná a spoľahlivá zbraň. Navyše malá a pomerne ľahká.
• Tokarev TT-33. Osobne jej hovorím ruský tank. Pištoľ má kalibre 7,62 x 25 mm, čo poskytuje vysokú energiu pri výstrele. Pištoľ bola ťažká, ale tiež veľmi obľúbená.
• Škorpion vz. 61. Hoci je to neuveriteľné, aj táto naša zbraň sa nachádzala v rukách NVA alebo Vietcongu. Zaradil som ju medzi krátke zbrane, hoci by svojím spôsobom mohla byť aj u SMG.

Útočné pušky a SMG (poloautomatické a automatické)

Ruská útočná puška AK-47

Táto sekcia patrí predovšetkým zbraniam od ZSSR, Číny a krajín Varšavskej zmluvy. Najviac sa používali AK-47, alebo jej deriváty Type 56 od Čínskych komunistov. Mohli sa tiež vidieť vz-58 z vtedajšieho Československa, alebo M16A1 získaná počas bojov a z čierneho trhu. Tá sa však používala veľmi ojedinele.

• AK-47. Túto útočnú pušku asi nie je potrebné predstavovať. Každý, kto kedy videl vojnový film alebo hral akčnú hru, ju veľmi dobre pozná. Automat Kalashnikova, teda AK, je ruská útočná puška zostrojená medzi rokmi 1946 a 1948. Vyrába sa od 1949 dodnes. Celkovo bolo vyrobených viac než 75 miliónov kusov AK-47 a 100 miliónov derivátov. Zbraň používa strelivo kalibru 7,62 x 39 mm. Strela má obrovskú energiu a hravo si poradí aj s menším stromom. Na rozdiel od M16 bola spoľahlivejšia, nevyžadovala takú údržbu a strela po výstrele prekonala viac prekážok než dorazila k cieľu. M16 bola presnejšia a oveľa lepšie ovládateľná. Ráže 5,56 mm je veľmi rýchla a pôsobí minimálny spätný ráz.
• SKS. Simonov, alebo tiež SKS, je ruská poloautomatická puška so zabudovaným podvesným bajonetom. Rovnako ako AK-47 využíva strelivo 7,62x39. Je veľmi spoľahlivá a účinná. Jednu mám doma v trezore a je to láska na celý život.
• K-50M je samopal z výrobní Severného Vietnamu. Ako vzor slúžil ruský samopal PPSH-41.

Odstrelovacie pušky

Puška SVD Dragunov

Presné, ale aj pušky mali svoje miesto ako v NVA, tak v radoch Vietcongu. Skvele sa hodili pre partizánsky štýl boja, kedy sa spoliehalo na moment prekvapenia a čiastočnú nepripravenosť. Okrem ruských pušiek sa tu objavujú aj naše československé alebo americké získané od padlých vojakov či na čiernom trhu.

• SVD Dragunov. Rovnako ako AK-47, ani táto puška nepotrebuje obsiahle predstavovanie. V rýchlosti, jedná sa o poloautomatickú pušku pre presnú streľbu. Kto z nej niekedy strieľal, veľmi dobre vie, že sa jedná o kovarinu. Sakramentsky spoľahlivú kovarinu. Využíva strelivo 7,62 x 54 mm. Do služby bola uvedená v roku 1963 a slúži dodnes.
• Mosin-Nagant je ruská puška z obdobia WW2. Vyrábaná bola v niekoľkých modifikáciách s dlhšou, kratšou hlavňou atď. Využívala sa ako s optikou, tak aj bez nej.
• Pušky domácej výroby. Nemohol som si pomôcť, a tak som ich sem zaradil. Počas vojny ukázalo obyvateľstvo, ale aj Vietcong, neuveriteľnú vynaliezavosť. Z obyčajných trubiek vyrábali pušky, ale občas aj samopaly. Neuveriteľné.

Guľomety

Sovietsky ľahký guľomet RPK

Podporu vojakom poskytovali ťažké aj ľahké guľomety. V tomto prípade sa používali skôr tie ľahké, ktoré mohli byť ovládané jedným operátorom. Stacionárne guľomety sa používali na strane ofenzívnych jednotiek zriedka. Okrem spomínaných nižšie sa viac či menej často užívali aj československé guľomety, americký BAR alebo ukoristené M60.

• RPD a RPK. Jedná sa o ľahký guľomet z dielní ZSSR. Existuje veľa derivátov. Zbraň využívala strelivo kalibru 7,62 x 39 mm rovnako, ako AK-47. Kadencia bola však vyššia. Zbraň disponovala bubnovým zásobníkom na 75 rán. Bola spoľahlivá a veľmi účinná.
• SShK je ruský ťažký stacionárny guľomet kalibru 12,7 x 108 (alternatíva americkej .50 cal). Zbraň sa užívala od roku 1938 a vo výzbroji je prakticky dodnes.
• Degtyaryov DP. Za ma úplne ikonický guľomet s tanierovým zásobníkom umiestneným na chrbte tela zbrane. Využíval 7,62x54 mm. V službe bol od roku 1928.

Explozívna výzbroj

Tento typ výzbroje bol veľmi obľúbený predovšetkým u Vietcongu. Ich nástražné míny, bambusové bomby a iné hlbokomorské zariadenia strašili každého vojaka. Viac si o nich povieme v poslednej časti seriálu. Celkom využívali viac ako 10 druhov granátov predovšetkým ruskej výroby, ale aj veľa typov japonských granátov zhabaných Rusmi.

• F1, alebo tiež Type 1. Ruský granát s jeho čínskou verziou bol v rukách ofenzívnych vojakov, ale aj partizánov, veľmi obľúbený. Granát váži 600g z toho 60g je explozívna nálož vo forme TNT. Granát sa uchopí pákovou poistkou smerom do dlane. Vytrhnutím prstýnkovej poistky sa uvoľní poistka páková, ktorá po odhodení granátu vypustí zápalník smerom k rozbuške. Nasledovala pauza 3,2 až 4,2 sekundy, ktorú ukončila explózia a vymrštenie desiatok črepín do okolia 30-45 metrov.
• Japonské typy granátov. Type 99, 67, 89 a ďalšie.
• Zápalné fľaše. Známy Molotovov koktail mal miesto predovšetkým medzi partizánmi. Zmes viac či menej horľavých látok bola najčastejšie umiestnená vo fľaši, do ktorej sa zastrčil kus látky. Otočením fľaše hore nohami došlo k nasiaknutí horľavej zmesi do látky, ktorá poslúžila ako zápalné zariadenie. Zápalná zbraň bola pomenovaná po ruskom politiku Vyacheslavu Molotovovi.

Podporné zbrane

Delostrelecká húfnica 152 mm M1937

Podobne ako americké jednotky, aj tieto využívali vzdialenú podporu predovšetkým mínometov, ale aj delostrelectva. Asi nikoho neprekvapí, že väčšina diel pochádzala z tovární ZSSR. Okrem tých klasických medzi nimi boli k nájdeniu aj rarity typu 130 mm M-46 alebo 152 mm M1937. 

• Brandt Mle 1935. Francúzsky ľahký prenosný mínomet ráže 60 mm. Vážil necelých 20 kilogramov. Bol schopný vystreliť až 26 rán za minútu. Na obsluhu vyžadoval v ideálnom prípade 5 operátorov. So správnou muníciou bol schopný dostrelu až 1,7 km.
• 120-PM-43 je ruský ťažký mínomet o váhe 275 kg. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu má tento kalibru 120 mm a dostrel bezmála 6 km.
• 122 mm M1931. Zástupca poľného delostrelectva z ruských tovární. Ráže 122 mm poskytovala dostrel až 20 km. Len pre predstavu: dialo váži 7 ton, delostrelecký granát vážil 25 kg a bežne niesol okolo 4 kg výbušniny.

Technika

Vojenské jednotky NVA mali k dispozícii pomerne široké spektrum vojenskej techniky. Viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nedisponovali síce bojovými vrtuľníkmi, ale mali vo svojej výzbroji napríklad československé cvičné lietadlá, ruské stíhačky, tanky aj obrnené transportéry.

Lietadlá

Ruské lietadlo MiG-21

Ako som sa zmienil o pár riadkov vyššie, Československo, ako súčasť Varšavskej zmluvy, poskytovalo NVA cvičné lietadlá Aero L-29 Delfín. Okrem nich však využívali oveľa viac typov.

• MiG-21 bol v tej dobe veľmi moderné a pokročilé lietadlo ruskej výroby. Predstavený bol v roku 1959. MiG-21 bol navrhnutý pre krátke strety v rámci udržania území. Strážil oblohu Severného Vietnamu a čakal na príležitosť. Pilotovaný bol jedným pilotom, dosahoval rýchlosť 1 mach s doletom 1400 km.
• Ilyushin Il-28. Ruský bombardér stredného doletu. Jeho nasadenie bolo počas vojny vo Vietname ojedinelé. Obsluhovaný bol 3 pilotmi, dosahoval rýchlosť 900 km/h s doletom 2 180 km.
• Ilyushin Il-12 je ruské transportné lietadlo využívané predovšetkým na prepravu vojakov a personálu. Celkom sa do neho vošlo 32 osôb. Mal však veľmi krátku hladinu doletu cca 1500 km.

Vrtuľníky

Zatiaľ čo USA malo vo výzbroji hneď niekoľko typov vrtuľníkov vrátane bojovej Cobry, druhá strana také možnosti nemala. Vietcong je predovšetkým nepotreboval a NVA sa bez nich obišla. Môžeme si spomenúť napríklad vrtuľník Mi-8, čuduj sa, svete - ruskej výroby. Čisto prepravný vrtuľník slúži od roku 1961 dodnes.

Tanky

Bojový tank Type 59

Rovnako tak ako nedochádzalo k mnohých leteckým súbojom, nedochádzalo ani ku stretom techniky. Napriek tomu bola NVA vybavená opäť predovšetkým zo strany ZSSR.

• SU-100 je samohybné protitankové delo, tiež nazývané TankHunter. Nasadené bolo až koncom WW2. Disponoval 100 mm protitankovým delom. Posádku tvorili 4 operátori. Samohybné delo vážilo necelých 32 ton.
• Type 59. Čínsky bojový tank s hmotnosťou 36 ton bol vybavený rovnako ako SU-100 delom s priemerom 100mm. Tiež ho obsluhovali 4 členovia posádky a tiež sa do akcie moc nedostal.

Prepravné kolesové vozidlá

Nie je žiadnym prekvapením, že najfrekventovanejšou technikou boli kolesové vozidlá, ktoré dopravovali vojakov z A do B, ale tiež prevážali dôležité zásoby a čiastočne využívali Ho Či Minovu cestu.

• BTR-152. Obrnený transportný kolos založený na vzore a podvozku účelového vozidla ZiS-151. BTR vážil necelých 10 ton a slúžil na prepravu vojakov a zásob. Vďaka svojmu pancierovaniu bol schopný odolať streľbe z ručných zbraní aj ťažkých guľometov. Odolal výbuchu granátu. Disponoval tiež guľometnými pozíciami, spravidla tromi.
• Ural-375 je prepravné šestikolové vozidlo ruskej výroby.
• GAZ-67. Osobne ho prezývaný ruský Willis, pretože mi ho pripomína. Jedná sa o poľný džíp s výkonom motora 40kW.

Tak čo na to hovoríte?

Dúfam, že ma tu nikto nezačne kameňovať za to, že som zabudol na jeho obľúbený revolver alebo protilietadlové štvorke. Nezabudol. Snažil som sa vytiahnuť tie podstatné zbrane. Ak by sme to chceli urobiť inak, sedeli by sme u tohto článku pekne dlho.

Po tom, čo sme si prešli postupne možnosti NVA, Vitcongu a jednotiek US, sa môžeme presunúť k poslednej časti nášho seriálu, kde si všetko zhrnieme a prejdeme si celú vojnu. Je nutné poznamenať, že vojaci ofenzívnych jednotiek boli síce horšie vyzbrojení, ale vo výsledku vyhrali. Ako je to možné? To si povieme nabudúce.

Seriál o Vietname

1. Úvod vojny vo Vietname
2. Vojna vo Vietname a americká strana
3. Vojna vo Vietname a vietnamská strana (práve ste dočítali)
4. Priebeh, výsledok a následky vojny vo Vietname