Aj v dnešnej dobe sa môžete stretnúť s celým radom prípadov, keď človek zablúdi v prírode a nie je schopný sa z jej bludiska vymotať. Celá situácia je potom o to horšia, pokiaľ so sebou dotyčný nemá nič na jedenie. V tej chvíli nastupuje na scénu hmyz! Dostupný a ľahký zdroj bielkovín a vlákniny, na ktorý narazíte na takmer každom rohu.
Hmyz je súčasťou ľudskej potravy už od praveku, kedy si praľudia najčastejšie pochutnávali na mravcoch, larvách, včelách či termitoch. Postupom času sa ale objavili aj ďalšie druhy mimoriadne obľúbeného hmyzu. Starí Číňania si obľúbili kukly priadky morušovej, Rimania hodovali na cikádach vykŕmených múkou a vínom a Aztékovia zase nedali dopustiť na kobylky, ktoré boli obľúbenou prísadou pokrmov s chilli.
Dokonca aj na našom území sa dochoval celý rad receptov, ktorých hlavnou ingredienciou bol hmyz. Máme na mysli napríklad polievku z chrústov a pridávanie hmyzej múky do omáčok. Vyskúšali by ste tieto staročeské špeciality?
V našich končinách sa pravdepodobne len tak nestane, že by ste museli kvôli prežitiu hodovať na hmyze. Ako to už ale v živote býva, prihodiť sa môže všeličo a blúdiť po lese s prázdnym žalúdkom je skutočne otrava. Je preto dobré vedieť, do čoho sa v prípade hladu môžete bez obáv zahryznúť.
Tou najlepšou alternatívou je práve hmyz, ktorý sa pomerne dobre chytá a ľahko tepelne upravuje. A tak pre vás máme niekoľko zástupcov z ríše hmyzu, ktorých v prírode stretnete najčastejšie. Pre lepší prehľad ich dopĺňame aj o slimáky, ktorí síce do ríše hmyzu nepatria, ale pochutnať si na nich môžete samozrejme tiež.
Hmyzia desiata je skvelá v tom, že na jej „lov“ vynaložíte minimálne úsilie v porovnaní so zajacami, vtákmi a ďalšou lesnou zverou, ktorá by vás pravdepodobne poriadne prehnala (nehľadiac na to, že by sa z vás stali pytliaci). A kam že teda máte za budúcou baštou vyraziť?
Na slimáky vyrazte najlepšie po daždi. Obvykle sa skrývajú v tienistých miestach, v priekopách a neďaleko tôní. Ak ich hľadáte za sucha, potom ich najskôr nájdete pod kameňmi, kôrou alebo vo vysokej tráve.
Červíky sa hľadajú o niečo horšie ako slimáky. Keď budete mať šťastie, nájdete ich pár na rovnakých miestach ako predchádzajúci zástupca, teda pod kameňmi alebo v tlejúcich kusoch kôry. Najčastejšie ich ale nájdete v starých či umierajúcich stromoch, ktoré sú posiate dierami v kôre alebo už ležia na zemi. Ak ste dostatočne blízko napadnutého stromu, môžete počuť aj chrústanie lariev, ktoré si vyjedajú do tlejúceho dreva chodbičky. Potom už len stačí odlomiť kôru pomocou noža, kameňa či ruky a môžete zbierať.
Kobylky a sarančatá nájdete na každej lúke, kde sa ich preháňa obrovské množstvo. Pri ich chytaní musíte vynaložiť viac úsilia, ale výsledok rozhodne stojí za to.
Na mravce narazíte takmer kdekoľvek. Ak nenájdete žiadne väčšie mravenisko, potom zvyčajne bývajú pod kameňmi a kôrou. Pri ich zbere sa môžete zamerať ako na dospelých jedincov, tak aj na larvy, ktoré vás nepokúšajú a zároveň sa ľahšie pripravujú.
Ešte než sa pustíte do prípravy jedla, myslite na to, že čokoľvek, čo hoduje na mŕtvolách, je tabu. Pravdepodobne by vás nenapadlo zbierať larvy na mŕtvom zvierati, rovnako tak tomu je aj v prípade, že sa hmyz živí ďalším rozkladajúcim sa hmyzom. Pozor si dajte aj na nápadne farebné potvory. V prírode sú živočíchy s výraznými farbami obvykle jedovatí. Pokiaľ teda nájdete larvu, ktorá nemá bielu alebo krémovú farbu, potom odporúčame hľadať ďalej.
Slimáky musíte najskôr povariť v osolenej vode, aby z nich vyprchal všetok sliz. Voda sa musí niekoľkokrát vymeniť, takže je potrebné mať poriadnu zásobu. Pokiaľ máte filtračné zariadenie a v blízkosti rieku, potom sa do prípravy môžete veselo pustiť. V opačnom prípade sa radšej porozhliadnite po larvách, ktoré nepotrebujú takú dlhú prípravu.
Larvy je možné jesť celým radom spôsobov. Niektorí ľudia je jedia za surova, ďalší ich potom varia v osolenej vode, opekajú alebo pražia na panvici. Možností je celý rad a každý si môže zvoliť ten, ktorý mu vyhovuje najviac.
U kobyliek a sarančiat odtrhávajú niektorí fajnšmekri krovky. Pravdou ale je, že ich môžete s prehľadom zjesť celé. Najlepšie chutia varené a pečené, väčšie kusy sa dajú opekať ako špekáčik na špajli.
Ak sa práve nechystáte jesť mravčie larvy, ktoré je možné jesť aj za surova, pretože neobsahujú kyselinu mravčiu, potom si treba pripraviť hrniec s vodou. Dospelí mravce sú plní štipľavej kyseliny, ktorá by vám okamžite pokazila chuť do jedla. Z toho dôvodu je nutné ich opakovane variť vo vriacej vode.
Hmyz je možné pripraviť na celý rad spôsobov. V prípade núdze sa vám pochopiteľne neoplatí vymýšľať nič zložitejšie. Pokiaľ si ale chcete z hmyzu pripraviť niečo dobré doma, môžete sa pozrieť na recepty, kde sa hmyz používa ako základ guláša, polievky, placiek či ako prísada do šalátov.
Konzumácia hmyzu je opradená celým radom mýtov. Vybrali sme si pre vás 4 najčastejšie.
Všetko záleží na príprave. Hmyz je totiž väčšinou chuťovo neutrálny a pri spracovaní nasáva vôňu a chuť z pridaného korenia. Niektoré druhy chutia po orieškoch, masle alebo majú sladkastú chuť. Pokiaľ vás tieto chute tak úplne nezaujmú, je možné si hmyz dochutiť podľa seba.
Tento názor sa odvíja od toho, že niektoré druhy hmyzu hodujú na pesticídom ošetrených rastlinách. Pokiaľ vyrážate na zber hmyzu do lesa, je lepšie sa vyhnúť podkôrnikovým lokalitám, v ktorých môžu byť insekticídne nástrahy. Inak sa ale nemusíte ničoho obávať. Navyše jedlý hmyz, ktorý si môžete kúpiť v obchode, je chovaný na špeciálnych farmách, ktoré sú úplne bezpečné a bez pesticídov.
Samozrejme, že niektoré larvy hodujú na zdochlinách. Z nášho článku už ale viete, že tým sa musíte oblúkom vyhnúť. Celý rad červov sa živí rozkladajúcim sa drevom, ktoré pre človeka nie je nebezpečné. Pokiaľ ale siahnete po hmyze z obchodu, potom sa nemusíte ničoho obávať, červíky sú kŕmení špeciálnymi certifikovanými krmivami a starostlivo vybraným ovocím.
Niektorí odporcovia hmyzej stravy zastávajú názor, že chitín, ktorý je základom pre telá chrobákov, je životu nebezpečný a dokonca spôsobuje rakovinu. Nemusíte sa ale ničoho obávať, podobných hoaxov je plný internet a nie je na nich ani zrnko pravdy.
Odborníci potvrdili, že chitín nepredstavuje pre človeka žiadne nebezpečenstvo. Je síce pravda, že chitín sa v ľudskom tele nemusí tak úplne rozložiť, ale to nespôsobí človeku žiadne problémy. Podobná situácia nastáva napríklad v prípade, že človek nestrávi celulózu z vetvičky řapíkatého zeleru, ktorú potom bez problémov vylúči.